Ako oslovíte súcu dievku z Kravian, vážení Tatranskojavorinčania? Pomenovania obyvateľov našich dedín ako hotový jazykolam!

Obyvateľské mená sú mená odvodené od názvov obcí a miest a pomenúvajúce ich obyvateľov a obyvateľky. Nad menami obyvateľov známych obcí v našom okrese sa mnohí už ani nezamýšľame. O to prekvapivejší môže byť potom pohľad na jednu zo základných kodifikačných príručiek slovenského jazyka.

Pravidlá slovenského pravopisu (PSP), azda najznámejší slovník z dielne našich jazykovedcov, totiž ukotvuje i pravidlá tvorenia obyvateľských mien. Vychádza pritom zo zoznamu názvov miest a obcí na Slovensku a pri každom názve uvádza príslušné obyvateľské meno v mužskom i ženskom rode a tiež príslušné prídavné meno.

V zozname sa nevyskytujú skrátené živé hovorové ani nárečové podoby, ktoré sa používajú v bežnom jazykovom úze. No práve tie, podľa všetkého, v hovorovej reči používame najčastejšie. Pozrite si zopár príkladov.

Svitský, či svitovský?

Ako uvádza PSP obyvateľov mužského rodu obce Kravany by sme mali nazývať Kravancami a osoby ženského rodu Kraviankami. Odvodené prídavné meno od názvu Kravany je potom podľa správnosti kraviansky.

Mestečko nachádzajúce sa len na skok od okresného Popradu – Svit nesie najkratší názvov zo všetkých okolitých miest a obcí. A hoci by sa mohlo nejednému ľahko stať, že by občanov tohto mesta nazval Svitovčanmi, nie je to tak. Ako sa uvádza v slovníku, správne je Sviťania. Obyvateľ Svitu je tak Sviťan a obyvateľka zase Sviťanka. Prídavné meno tiež nie je svitovský, ako by nás to mohlo nabádať, ale svitský.

Podtatranská obec s názvom Lučivná na prvý pohľad možno nevyzerá ako tvrdý oriešok. Jej obyvateľ je jednoducho Lučivňan. Pozor ale pri názve obyvateľky. Ten totiž neznie Lučivňanka, ako by sme si mohli zjednodušiť, ale PSP uvádza názov obyvateľky ako Lučivnianka. Na dvojhlásku netreba zbudnúť ani v prídavnom mene lučivniansky.

Vysokotatranka a Tatranskojavo­rinčanka

Tatranec a Tatranka sú názvy obyvateľov mesta Vysoké Tatry tak, ako sa v bežnej reči používajú (pozor, nie však Tatran). Podľa pravidiel slovenského pravopisu by sa ale muž žijúci vo Vysokých Tatrách mal volať Vysokotatranec a žena Vysokotatranka. Prídavné meno potom od toho odvodené je vysokotatranský.

Tak trochu jazykolam je odvodenie názvu obyvateľov Tatranskej Javoriny. Kým obyvateľ mužského rodu by mal byť podľa správnosti Tatranskojavo­rinčan, obyvateľka ženského rodu Tatranskojavo­rinčanka. Prídavné meno však, ako by sa mohlo zdať, nie je tatranskojavo­rinčiansky, ale správne tatranskojavo­rinský. Pozor si treba dať na krátke i.

Štrba s dvoma tvarmi prídavného mena

Štrbu poznáme hneď dvakrát. Ako rázovitú tatranskú obec s názvom Štrba a ako jej miestnu časť – Tatranskú Štrbu. V PSP však logicky nájdeme pomenovanie len pre obyvateľov Štrby. Muži v obci by sa tak mali oslovovať ako Štrbania a ženy ako Štrbianky. Dve možnosti však slovník ponúka v prípade prídavného mena. Tu môžeme smelo povedať štrbský, ale i štrbiansky.

Ťažšie vysloviteľné sú i názvy pre obyvateľov obce Vydrník. Kým obyvateľ tejto obce je Vydrníčan, žena je podľa správnosti Vydrníčanka, nie Vydrníčianka. Pozor treba dať pri písaní týchto pomenovaní a nezabudnú na dĺžeň na í. Odvodené prídavné meno je v tomto prípade vydrnícky.

foto: ilustračné