Aktívna dôchodkyňa z Popradu celý život fotografuje: Výsledkom sú takéto parádne zábery, FOTO+VIDEO
Bez fotoaparátu ju stretnete len ťažko. Tejto záľube sa venuje takmer celý svoj život a všetky dôležité okamihy zachytáva hľadáčikom svojho kompaktu. Pani Estera Lukačková je už dôchodkyňou, ale nenudí sa ani chvíľu. Keď nefotí, vyrába nádherné mydlá, pečie parádne torty alebo pestuje kvety.
Estera Lukačková sa narodila v Nových Zámkoch, v Poprade však navštevovala vtedy jedinú fotografickú školu na Slovensku a napokon sa sem aj vydala. „Mesto a jeho okolie mi prirástlo k srdcu už za školských čias. Tatry a okolie ma chytili za srdce vo chvíli, ako som ich prvýkrát zbadala,“ vyznáva svoj obdiv a lásku k tomuto regiónu aktívna dôchodkyňa, ktorá s fotografovaním začala už ako desaťročná, kedy sa rozhodla, že bude fotografkou.
K výtvarnej fotografii mala, podľa vlastných slov, blízko už na strednej škole. V Nových Zámkoch bola členkou fotoklubu a so svojimi fotografiami sa zúčastňovala rôznych výstav, či už okresných alebo celoslovenských. „Pracovala som vo fotoslužbách a môžem povedať, že môj koníček bol aj mojim chlebíčkom. Až kým som neprišla do Popradu. Tu som čas venovať sa inému ako služobnému fotografovaniu pri dvoch synoch a práci cez víkendy či v nepretržitých prevádzkach, nemala,“ prezrádza pani Estera.
Všetko sa zmenilo s nástupom digitálnej fotografie a osamostatnením sa detí. Odvtedy pokračovala v tom, s čím na niekoľko rokov prestala. Vášnivou fotografkou je dodnes a ako sama tvrdí, najradšej fotí detaily kvetov, drobných živočíchov či vtákov, ale i krajinu a to prevažne Tatry. Fascinujú ju i mraky a ich tvary a tiež východy a západy Slnka.
„Fotím len kompaktným aparátom s 83-násobným zoomom, ktorý mám so sebou skoro stále. Má asi kilo, takže sa dá nosiť aj v kabelke. Na rozdiel od zrkadloviek. Nemienim nosiť ťažkú brašnu plnú objektívov, preto som proti zrkadlovke,“ premýšľa fotografka, ktorá sa, ako sama tvrdí, musí neustále udržiavať na technickej úrovni, ktorú potrebuje pre vznik a spracovanie fotografií a videí.
Celý život sa drží teórie, že konečný obraz vzniká v hlave a aparát je len nástroj na jeho nasnímanie. „Keď zahliadnem vhodný objekt, už si predstavujem, ako bude vyzerať po konečnej úprave,“ priznáva pani Estera, ktorá svoje diela posiela aj do relácie Počasie RTVS. „Už od jej začiatku som chcela prispieť k dobrej úrovni tejto relácie. Od minulého roku posielam aj videá, aj napriek tomu, že predtým som sa natáčaniu nevenovala. Bola to však pre mňa výzva k niečomu novému.“
A fotografovanie na klinec neplánuje zavesiť ani neskôr. Ako sama tvrdí, v neskoršom veku možno nebude pozerať telenovely a háčkovať, ale pustí sa do autorských výstav, na ktoré zatiaľ nemá čas. „Dni na dôchodku ešte beriem len ako čerpanie zameškanej dovolenky, takže si užívam každú minútu,“ usmieva sa aktívna dáma, ktorej fotografovanie však nie je jediným koníčkom.
Rada tiež chodí na výlety so svojimi dvoma vnučkami, ktoré kráčajú v šľapajach svojej babky a od malička fotia. „Doma spolu tiež robíme rôzne pokusy a kreatívne činnosti a tak som sa dostala aj k výrobe mydiel a mydlových kytíc. Okrem toho rada pečiem, ale k tortám som sa odhodlala až po narodení vnučiek,“ dodáva pani Estera, ktorej záľubou je tiež pestovanie kvetov na balkóne či v záhrade.