Bude sa prepisovať história Tatier? Možno len stačí korigovať niektoré dátumy

Pri príležitosti Svetového dňa cestovného ruchu pripravilo mesto Vysoké Tatry v spolupráci s neformálnym zoskupením Priatelia Rainerovej útulne a Horským internetovým klubom pracovnú konferenciu na tému Tatranské 19. storočie a jeho osobnosti.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku Bude sa prepisovať história Tatier? Možno len stačí korigovať niektoré dátumy
Foto: Monika Vengrínová / Zdroj: Dnes24.sk

Organizátori ponúkli účastníkom tri diskusné bloky, v rámci ktorých sa rozprúdila zaujímavá polemika, či už v súvislosti s oficiálnym vznikom osád, ale aj definovaním, kedy môžeme začať hovoriť o vzniku organizovaného CR v Tatrách.

Ako určiť vek tatranských osád?

„Naším zámerom bolo pozrieť sa najmä na druhú polovicu 19. storočia a v jeho mnohorakosti poukázať na veci či skutočnosti, ktoré sú menej známe, ba dokonca mnohí ľudia o nich ani nevedia,“ priblížil jeden z hlavných organizátorov podujatia Mikuláš Argalács s tým, že nebolo cieľom zmeniť históriu Tatier, ale dať do poriadku niektoré dátumy.

Problém určenia veku tatranskej osady podľa neho vzniká tým, či sa to začne rátať od prvého objektu, alebo od vzniku prvého súboru objektov, alebo až keď uhorský štát kúpil pozemky, aby tam vybudoval osadu. „Bolo dôležité stanoviť kritériá, a teda budeme rátať odvtedy, kedy bol postavený prvý objekt a či na jeho základe vznikla prvá osada. Trošku inak sa budeme musieť pozrieť na vznik Tatranských Matliarov, Tatranskej Lomnice a vyzerá to tak, že aj iné osady sú sporné v určení doby svojho vzniku,“ vysvetlil Argalács.

Rôzne názory na cestovný ruch

Pri oficiálnom vzniku CR sa názory zúčastnených taktiež v určitých miestach rozchádzali. „Je potrebné pri vzniku CR odlíšiť dva pojmy a to turistika, čo je zážitková záležitosť, a samotný CR, ktorý je zase ekonomická záležitosť. CR vznikol podľa mňa vtedy, keď na ňom začali ľudia zarábať,“ uviedol chatár z Rainerovej chaty Peter Petrás.

Organizovaný CR tak podľa neho mohol vzniknúť, keď si v roku 1795 prvý gazda z Veľkého Slavkova prenajal objekt od Csákyovcov.

Rainer začal s liečebnými obkladmi

Kvalitatívne ho dvihol Ján Juraj Rainer, ktorý zaviedol v Tatrách liečbu studenou vodou a priniesol akýsi marketing a organizovanie CR. Dôkazom podľa Petrása je, že postavil Rainerovu útulňu na žiadosť ľudí, ktorí sa chceli niekde skryť pred zlým počasím. Vedel, že tá útulňa bude využitá.

Kedy sa stáva turistika súčasťou cestovného ruchu?

Argalács kontroval, že už počas zážitkovej turistiky sú ľudia súčasťou CR, keďže sa museli do hôr nejako dopraviť. „Môj názor je, že turista síce príde za zážitkom, ale na konci doliny nájde chatu a dá si čaj. Otázkou je, či sa turista stáva účastníkom CR až vtedy, keď si dá čaj, alebo je ním už vtedy, keď sa do hôr dopravil,“ objasnil Argalács.

Zákon o CR z roku 1939 podľa neho stanovuje tri kategórie ľudí a podnikov, ktorí sa dostávajú do sféry CR. „Prvá sféra je bezprostredný článok, to je chatár, ďalší je ten, ktorý poskytuje služby, aby sa turista dostal k chatárovi a treťou sférou je napr. holič, ktorý tiež participuje na CR, keďže turista prišiel do osady, našiel holiča a dal sa oholiť, hoci tam primárne prišiel pre niečo iné,“ vymenoval Argalács. Prvý známy výlet do Tatier bol na Turíce 1565, bol to známy výlet Beáty Laskej pravdepodobne na Zelené pleso.

Záver Rainerovho roku

Konferencia bola záverečným podujatím v rámci Rainerovho roku. Jej výstupom bude aj zborník, na ktorom sa podieľalo niekoľko autorov. V 200-kusovom náklade sa dozvedáme veľa zaujímavého, ako prišla do Vysokých Tatier pošta, telegraf či telefón. Súčasťou zborníka je aj tatranská architektúra a jej citlivé včlenenie do prostredia, nechýbajú tu však ani zvučné mená a inštitúcie, ktoré ukázali v minulosti cestu ďalšieho rozvoja tohto v regióne.

„Okrem iného sme chceli poukázať na väzbu materských obcí na vznikajúce osady, ale aj ľudí, ktorí sa vďaka svojmu remeslu a práci tu uplatnili. Popri známych autoroch sme dali príležitosť sa predstaviť v zborníku aj tým menej známym,“ doplnil Argalács.

Organizátori podujatia tiež vyzvali samosprávy, oblastné organizácie CR i podnikateľov, aby prispeli na pamätnú tabuľu Uhorskému karpatskému spolku. Mala by byť umiestnená na budúci rok na budove, v ktorej bolo kedysi prvé sídlo UKS v Kežmarku na Hlavnej ulici. V tomto roku si totiž Tatranci pripomínajú 140. výročie vzniku spolku.

Zdroj: TASR

Odporúčame