Cestári majú dosť práce aj vtedy, keď nesneží
Cestárov spod Tatier sme našli medzi Štrbou a Važcom, kde s frézou rozširovali ťažko prejazdnú cestu.
Na diaľniciach vidíme samé nové mechanizmy, ktoré majú cestári možnosť používať, no na „okreskách“ to už tak nieje. Často môžete stretnúť cestárov na autách, ktoré sú aj dvadsať rokov staré. V pracovnom nasadení sme dnes stretli aj snežnú frézu, ktorej vek bolo ťažko odhadnúť, ale podľa tvarov by táto „babička“ zapadla do sedemdesiatych rokov minulého storočia. No aj s takouto technikou sa cestárom darí udržiavať cesty pod Tatrami zjazdné.
Keď sme sa zaujímali, ako je to byť cestárom, dozvedeli sme sa, že to nie je práca na jeden rok. Vodiči pluhov musia poznať svoj rajón zatáčku za zatáčkou, pretože musia „tušiť“, kadiaľ vedie cesta aj počas fujavice, keď nie je vidieť na krok. Na takýto „šiesty“ zmysel musia mať po našich podtatranských cestách čo-to odjazdené. Pred zimou si cestári stále krajnice označujú drevenými palicami, no tie často končia v peciach, ako lacné palivo rastúce popri ceste.
Najväčší frajeri medzi cestármi sú tí, čo doslova hľadajú zafúkané cesty s frézami aj dva metre pod snehom, tak ako je to často na cestách zo Štrby do Šuňavy či Važca.
Foto: Poprad24 Video: Poprad24
