Cyril a Metod pochádzali z bohatej a váženej rodiny

Na tieto, ale aj ďalšie otázky odpovedá v exkluzívnom rozhovore pre TASR vysokoškolský pedagóg, literárny vedec, kritik a kulturológ, bývalý rektor Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre prof. PhDr. Peter Liba, DrSc.

-Konštantín-Cyril aj jeho brat Metod pochádzali zo Solúna, kde v 9. storočí žila pomerne široká populácia Slovanov. Meno ich otca, Leontios (Lev), však naznačuje grécky pôvod. Boli Konštantín a Metod Gréci, Slovania, alebo mali gréckych a slovanských predkov?

Rodiskom oboch bratov je Solún, Thessaloniki, založený roku 315 pred Kristom. Pomenovaný bol podľa sestry Alexandra Veľkého, bol misijné miesto sv. Pavla, hlavné mesto provincie Macedónia, známe aj tým, že ho v 5. storočí okupovali Slovania, ale ho nedobyli. Mnoho z nich sa usadilo v meste a v jeho okolí. Macedónski Slovania ho považovali za svoje hlavné mesto. Solún bol aj centrom byzantskej župy, na čele so stratégom a drungáriom. Správa mesta bola v rukách Grékov, ale úradníci museli ovládať reč obyvateľov-Slovanov. Aj spomínaný Lev, otec oboch bratov, bol drungários. On a jeho rodina museli ovládať miestnu slovanskú reč. O matke Márii sa vie málo. Obaja bratia boli Gréci. V historiografii, rôzneho zamerania, sa vyskytujú nepotvrdené dohady aj o možnom slovanskom pôvode.

-Ako by ste charakterizovali rodinu, v ktorej bratia vyrastali? Aké získali vzdelanie?

Podľa životopisných prameňov rodina Leva, drungária, bola bohatá, vznešená a nábožná. Mali sedem detí, najmladším bol Konštantín, narodil sa v roku 827. Metod sa narodil roku 815. Rodičia – po narodení detí podľa vtedajšieho kresťanského chápania manželstva – „žili ako brat a sestra“. Obaja bratia dostali najvyššie vzdelanie. Metod študoval v rodnom Solúne právo a vstúpil do štátnej služby. Neskôr ho cisár vymenoval za archonta, teda správcu župy so slovanským obyvateľstvom, pravdepodobne v Macedónii. Konštantín si vybral Múdrosť, štúdium filozofie a teológie. Obe disciplíny mali v Byzancii vysokú úroveň a tradíciu. Absolvoval cisársku dvornú akadémiu v Carihrade, na ktorej študoval aj mladý cisár Michal III. Po šesťročnom štúdiu odmietol svetské funkcie a hodnosti a stal sa knihovníkom v patriarchovom paláci a tajomníkom cirkevnej správy. Potom vstúpil do kláštora v ázijskom Olympe, neskôr sa stal profesorom filozofie na cisárskej vysokej škole.

-Zatiaľ čo Konštantín pomerne jednoznačne smeroval k životnej dráhe kňaza, Metod mal organizačné schopnosti a uplatnil by sa aj vo svetskej funkcii. Čo ich definitívne spojilo a vytvorilo z nich dvojicu, ktorú byzantský cisár posielal na diplomatické misie? Aký bol vlastne ich vzájomný vzťah, keďže povahy mali rôzne?

Konštantín s bratom Metodom spojili svoje životy, keď obaja vstúpili do vyššie menovaného kláštora, zriekli sa svojich funkcií: Metod archoma, náčelníka, a Konštantín profesúry. Bol to výraz nesúhlasu s násilným politickým prevratom na cisárskom dvore. Niektorí historici potvrdzujú osobitosti a schopnosti sv. Metoda, čo súviselo s právnymi, vojenskými, riadiacimi predpokladmi funkcie stratégios. Bol starší od Konštantína, orientovaný praktickejšie. Čo ich spojilo viesť jednu životnú brázdu? To, čo ste pomenovali ako „diplomatická misia“. A tá bola v Byzancii vždy súčasťou štátnej politiky vládcu – cisára. Cisár – v byzantskom chápaní – predstavuje obraz vladára, ktorého povinnosťou je „organizovať kresťanské misie“ nielen kvôli politickým cieľom, ale aj kvôli kresťanským záujmom. Aj titul „apoštolský“ cisár napovedá o vyššej právomoci cisára v miestnej cirkvi. Misijná činnosť sa teda stotožňovala s politickou. V tejto súvislosti treba vidieť viaceré sporné otázky na osi: Byzancia – Rím – Franská ríša – Bulharsko – Veľká Morava. Spory o cirkevnú a svetskú právomoc na príslušných územiach sa prejavovali v sporoch cirkevných a teologických, napr. úsilie o pápežský centrizmus, primát pápeža, rozdiely v organizácii cirkvi a i. Obaja bratia boli dostatočne informovaní a osobne dostatočne pripravení plniť „cisársku misiu“ na Veľkej Morave, a vieme – dodatočne – o ich vlastnom prístupe a uchopení zložitej dobovej situácie v strednej Európe. Spájal ich spoločný zámer, povahové a intelektuálne osobitosti sa vzájomne prekrývali a dopĺňali.

-Ktoré z ich diplomatických misií boli najvýznamnejšie, samozrejme, s výnimkou veľkomoravskej?

Myslíte na misiu k Chazarom a na misiu nájdenia pozostatkov sv. Klimenta. V životopisoch solúnskych bratov sa tieto misie spomínajú ako udalosti, ktoré v zmysle žánru legendy potvrdzujú neobyčajnú schopnosť Konštantína Filozofa obhajovať a vysvetľovať kresťanské učenie. Chazari, turko-tatársky národ, žijúci za Kaspickým morom, nechceli prijať kresťanstvo, ani islam, ale dali prednosť židovstvu. Gréci sa s Chazarmi zblížili pri výbojoch Arabov. Roku 850 cisár Michal III. zorganizoval misiu, ktorej členmi boli bratia Konštantín a Metod. Predmetom misie bola otázka vzťahov k židovstvu a kresťanstvu, výklad náuky o sv. Trojici. Ale výsledkom bola zmluva chána s gréckou ríšou a sloboda krstiť kresťanov, ako aj výmena zajatcov. Druhá misia v Chersone, na Kryme, identifikovala telesné pozostatky pápeža Klimenta, umučeného v Chersone. Táto misia sa ukazuje svojím významom dôležitejšia, najmä preto, že pozostatky sv. Klimenta boli triumfálne prijaté v Ríme.

-Čo boli hlavné motívy kniežaťa Rastislava, aby cisára požiadal o vyslanie učiteľa náboženstva na Veľkú Moravu?

Hlavné motívy Rastislavovho posolstva k Michalovi III. boli túžba a presvedčenie o politickej a cirkevnej samostatnosti Veľkej Moravy. Nešlo len o „učiteľa“, ktorého Rím nemohol poslať, ale išlo o „sloviensku reč“ a žiadosť o „biskupa a učiteľa“, ktorý by vysvetľoval kresťanskú vieru v reči ľudu. Rastislav žiadal – ako hovorí M. Lacko – zriadenie osobitnej hierarchie a dobrý občiansky zákon. Teda nezávislosť cirkevnej vrchnosti od „vazalstva“ bavorských biskupov a zároveň podriadenie sa Rímu, Apoštolskej stolici. Ale žiadal aj právno-etický zákonník demokratickejšej Byzancie. Rozhodnutie Rastislava dať prednosť Východu pred Západom znamenalo uchovať si svojbytnosť a slobodu, čo predchádzalo neskoršej veľkej schizme (1045). Kresťanská viera vošla do bežného každodenného života, vstúpila do etiky, politiky, techniky, práva, stala sa kultúrotvorným činiteľom, a to prostredníctvom zrozumiteľného hovoreného i písaného slova.

-Konštantín a Metod v prvej fáze strávili na Veľkej Morave len tri a pol roka. Neskôr sa vrátil už len Metod, keďže Konštantín-Cyril podľahol v Ríme chorobe. Aké boli najdôležitejšie výsledky tejto misie?

Za najdôležitejší výsledok misijnej činnosti sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave považujeme zostavenie slovanského písma, zachovanie slovanskej liturgie a priamo hlásanie evanjelia zrozumiteľným slovom a písmom, cirkevnoprávne postavenie samostatného nitrianskeho biskupstva, určenie Metoda za biskupa a vysvätenie učeníkov – kňazov. Podľa niektorých historikov vysvätený za biskupa bol aj Cyril, iní historici tvrdia, že bol biskupom už pri odchode na Veľkú Moravu, že to bol výsledok prvej cesty do Ríma (866/7). Ďalšie cesty sv. Metoda do Ríma predstavujú obranný charakter, prinášal presvedčivé dôkazy o pravosti učenia, o správnosti a účinnosti používania zrozumiteľného národného jazyka, obhájenie začlenenia biskupstva pod právomoc Ríma, vysvätenie kňazov z vlastných radov, čo dokazovalo životaschopnosť novej cirkvi a klamstvo všetkých odporcov slovanskej liturgie.

-Aký bol význam veľkomoravského učilišťa?

Historici zatiaľ neurčili presne geografické miesto učilišťa na Veľkej Morave. Prijíma sa názor o Nitre, ale málo sa vie o modeli kňazskej prípravy. Usudzujeme z prameňov, že na Veľkej Morave bolo vysvätených vyše 200 kňazov. Význam učilišťa spočíva v tom, že misia sv. Cyrila a Metoda dokázala zabezpečiť svoje pokračovanie a aj šírenie evanjelia na celom území Veľkej Moravy – od Nitry až po Potisie. Ukázala sa nielen potreba rozšíriť misijné územie, ale aj prehlbovať misiu. Bola to prvá slovenská vysoká škola, na čo by sme mali byť hrdí.

-Hoci sa Metod stal panónskym arcibiskupom, ku koncu života sa dostával do sporov so Svätoplukom, ktorý údajne uprednostňoval latinskú liturgiu. Prečo? Prečo nechal po Metodovej smrti vyhnať jeho žiakov z krajiny?

Na položené otázky je ťažko odpovedať. Metodov návrat z Ríma, po obžalobe, že hlása bludy a nepravé kresťanstvo, bol dramatický. Sv. Metod si odsedel skoro dva roky v nemeckom väzení. Franskí biskupi sa nezmierili s tým, že Veľká Morava nie je ich misijným územím, ani nijakým vlastníctvom. Na ich strane pôsobil nitriansky biskup Viching, ktorý robil všetky intrigy, aby misijnú prácu arcibiskupa Metoda znevážil a zastavil, čo aj vykonal po Metodovej smrti. Druhá cesta sv. Metoda do Ríma potvrdila pravosť hlásania evanjelia i slovanského jazyka. Ale Svätopluk si proti vôli Metodových žiakov vyžiadal vysvätenie Vichinga za nitrianskeho biskupa. Dôvody? Slabosť vladyku alebo „politická slepota“. Úspech misie solúnskych bratov a obľuba bohoslužobnej reči ľudu. Viching zorganizoval aj tzv. Prísahu pred Svätoplukom, podsunul mu aj možnosť odboja Metodových žiakov. Rozpor medzi Bulou Industriae Tuae Jána VIII. (r. 873) a medzi likvidačným listom pápeža Štefana V. (r. 885). Svätopluk bol dobrý vojvodca, ale nechápavý politik, ktorý nepredvídal dôsledky svojho rozhodnutia o vypovedaní Metodových žiakov. Slabosť silných nepozná predvídavosť. Nemal ju ani Svätopluk. Viching nakoniec zradil Svätopluka, keď viedol v r. 892 vojnu proti Arnulfovi, vstúpil do služieb Frankov a stal sa pasovským biskupom. Osudy „vyhnaných učeníkov“ (20.02.886) svedčia o pokračovaní cyrilo-metodskej misie v Bulharsku, v Dalmácií, v Chorvátsku a i.

-Aký bol hlavný prínos misie solúnskych bratov na Veľkej Morave? Kde všade sa ešte dnes môžeme stretnúť s výsledkami ich činnosti?

Za hlavný prínos solúnskych bratov považujem úspech christianizácie v zrozumiteľnej reči, ako predchodcu reformácie a II. vatikánskeho koncilu). Vytvorenie nástroja pastorácie, t.j. tvorbu písma pre slovanskú reč, čo je počiatok našej písomnej kultúry a literatúry. Tým sme sa prezentovali ako samobytný európsky národ so svojou vlastnou kultúrou. Misia solúnskych bratov predstavuje istú jednotu a rôznosť kultúr slovanských národov, jednotu národa a štátu, kresťanstva a politiky, čo dnes, v čase globalizácie, pociťujeme ako istú výzvu. Za prínos cyrilo-metodskej misie považujem aj široký reálny kontext kresťanskej kultúry a jej modely správania. Nejde len o inštitúcie a osobnosti, ale aj o duchovný fenomén, ktorý v našich dejinách pretrváva. Ukazuje sa, že cyrilo-metodská misia pokračovala a dnes analogicky pokračuje a akceptuje sa v tradícii, aj vo výzve objektívne vnímať rozdielnosť a odlišnosť v rámci celku. Poukazuje aj na myslenie doby, na právne vzťahy, na širokú pôsobnosť viery a etických právd. Vieme, že globalizácia nemá za cieľ vytvoriť jednotnú kultúru, lebo rôznosť kultúr je bytostne kontinuitná. Do okruhu otázok môžem postaviť ešte jednu, na ktorú treba osobitne odpovedať: Kým a čím by sme boli dnes, keby sme neboli prijali kresťanskú misiu sv. Cyrila a Metóda?

Text + foto: TASR