Deň rodiny spojil deti a rodičov: Popradská ZUŠ-ka pripravila zaujímavý koncert

Klavír, gitara, bicie alebo flauta – hudobné nástroje, ktoré spojili súrodencov i rodičov na jedinečnom koncerte. Popradská ZUŠ-ka pripravila opäť netradičný koncert.

Bez rodičov to ide ťažšie

„To, že my učíme, je aj naša povinnosť. Ale to, že rodičia so svojimii deťmi robia a pomáhajú nám, to je radosť. Klobúk dole pred rodičmi,“ povedala hudobná pedagogička Eva Karhútová. V školskej koncertnej sále sa predstavili všetky generácie bok po boku – dcéra s otcom, mama so synom.

Tréning na rodičovský koncert prináša viacero zaujímavých momentov. „Hráme spolu už niekoľko rokov. V podstate odvtedy, čo deti začali chodiť na klavír – je to vyše 7 rokov. Trénujeme spolu raz do roka, práve na tento koncert. Je to hlavne náročné pre manželku doma. Tým, že sme traja, ktorí hrávame na klavíri, pomáhame si. Syn – to je borec na klavíri. Je to krásny pocit, že deti robia niečo, čo im rozbíja ducha a cit, ktorého je dnes vo svete málo medzi ľuďmi,“ vysvetlil Štefan Hruška, ktorý si zahral na koncerte na klavíri s dcérou i so synom Róbertom, ktorý je už vo svojom mladom veku výborným klaviristom.

Rodičom s deťmi to pasuje

„Väčšinou si vymýšľame skladby a hráme si medzi sebou, dopĺňame sa a poháňame dopredu. Moji rodičia boli učitelia jazykov, ale pradedo bol veľký organista, takže to máme asi po ňom,“ dodal otec Hruška, ktorý dokázal, že láska k hudbe sa dedí z generácie na generáciu. „Je to veľmi zázračné. Keď spolu cvičíme, tak je to úplne niečo iné ako so spolužiakmi. Síce si viac dôverujeme, ale tie nervy sú o to väčšie, rovnako ako tréma na pódiu,“ doplnil otca Róbert Hruška, ktorý v tomto roku absolvoval už tri súťaže – v Banskej Bystrici i v Trnave vyhral, v Bratislave bol tretí. „Mojou srdcovkou je Chopin. Písal hlavne pre klavír. Má skvelé jemné melódie. Chopin je pre mňa top,“ pokračoval Hruška mladší.

Návrat rodičov do detstva

Zručnosť sa dá nadobudnúť iba tvrdým tréningom. Rodičia nadaných detí to vedia, preto sa im vďaka rodičovskému koncertu snažia ísť príkladom a neraz sa takto tiež vracajú do svojho detstva. „Bolo to viac ako 20 rokov, čo som si nesadol na klavír, až kým ma pred piatimi rokmi skvelá pani učiteľka Karhútová prehovorila, aby som si zahral so svojou dcérou. Dnes sa má vec tak, že odvtedy hráme každý rok a dnes je to už naše piate vystúpenie,“ opísal svoj príbeh Marián Barilla, ktorý si zahral s dcérou Alexandrou. „Je to pre mňa skvelý pocit, keď vidím dcéru nielen hudobne rásť, ale keď jej pri tom môžem navyše aj pomáhať a môžem s ňou ako šťastný otec aj takto vystúpiť. Hudba a spoločné zážitky pomáhajú upevňovať naše puto a presne o tom to má byť,“ doplnil Barilla.

Z rodičovského koncertu pri príležitosti Dňa rodiny sa stala pekná tradícia, ktorá bude s istotou pokračovať aj v budúcnosti.