Monika Gécziová Rôzne

Denník mamičky na materskej: Tak, a je to tu, naša princezná sa naučila chodiť

Život nám plynie viac-menej v pohode. So Sandrou je stále väčšia sranda, ale nič dramatické sa u nás nedeje. Aj keď, niečo predsa len. Naša malá zistila, že k presunu z miesta na miesto jej stačia len nohy a tak si za pochodu so záujmom prezerá svoje ručičky, ktoré má zrazu voľné...

Ilustračný obrázok k článku Denník mamičky na materskej: Tak, a je to tu, naša princezná sa naučila chodiť
4
Galéria
Foto: Monika Gécziová / Zdroj: poprad.dnes24.sk

Aj vy máte geniálne dieťa?

Myslím, že všetky mamy by mali chodiť s nosom hore, pretože celkom iste každá jedna pociťuje nesmiernu hrdosť na svoje dieťa. Ja som na svoju Sandrušku strašne hrdá. Každý deň sledujem jej pokroky, vidím, aká je šikovná a múdra. No, môj nos už asi dosahuje pomaly strop, tak končím. :) Každá mama to má ale podľa mňa úplne rovnako ako ja. Pre každú je jej potomok najkrajší, najmúdrejší, najšikovnejší, najgeniálnejší, a tak ďalej, a tak ďalej. :)

Je úžasné sledovať, ako sa maličké drobce vyvíjajú, čo všetko sa dokážu naučiť aj napriek tomu, že napríklad tak, ako naša bambuľa ešte nevedia rozprávať, ani chodiť. A tiež to, ako rozumejú všetkému, čo im hovoríme a čo od nich chceme. Naša Sandra napríklad veľmi dobre vie, že sa nesmie ani priblížiť k mojej knižnici, lebo som na to extrémne háklivá. Napriek tomu tam zamieri hneď niekoľkokrát denne a mňa ide poraziť. Okato ma provokuje. :) Keď ju vidím s knihou v ruke a mierim k nej, okamžite ju zavrie a snaží sa ju strčiť späť do police. Je prefíkaná ako líška. S veľkou radosťou tiež chodí vyberať hrnce, kuchárske knihy, utierky, pekáče, poháre (už sa jej jeden podarilo aj rozbiť), či papiere na pečenie. A ja do koliečka do kola všetko dávam na svoje pôvodné miesto a opakujem jej, že to nesmie. Upratať po sebe si však vie už aj ona sama. Napríklad, keď vyhádže celú zásuvku s ponožkami, tak ich pekne po jednom páre vracia späť. Celkovo vkladanie a vykladanie čohokoľvek zbožňuje. To by dokázala robiť donekonečna. Toľko sa na nej nasmejeme.

Tiež napríklad zvykne strkať malé hračky pod gauč v obývačke (zrejme si ich tam odkladá) a keď manžel leží na zemi a snaží sa ich spod neho vytiahnuť, ona sa hodí na bruško tiež, vystrčí riťku a tvári sa, že hľadá s ním. Pri tom si opakuje „De je?“ (to znamená Kde je?). A keď jej obúvam papučku, ona mi už podáva druhú so slovami „Aj to“. Je to neuveriteľne rozkošné. Na čo som ale v týchto dňoch najviac hrdá, že som ju naučila ako robí havo a dnes aj to, ako robí mačička. Havo robí „aj“ (čiže hav) a mačička „mau“ (teda mňau). Milujem to. Pýtam sa jej to aj niekoľkokrát denne a ju to ešte stále nezunovalo. O pár dní teda pridám ďalšie zvieratko. :)

Útek z kostola i z reštaurácie

Dnes je nedeľa a my sme boli so Sandrou viac-menej po prvý raz v kostole. Viac-menej, lebo prvý raz bola, keď sme ju krstili a druhý raz sme boli v lete minulý rok, ale stáli sme pred kostolom. A viac-menej aj preto, že vlastne aj dnes s ňou manžel ostal vonku, kým ja som si konečne bola vnútri „osviežiť dušu“. Keď pán farár dával požehnanie deťom, manžel bambuľu prieniesol dnu. Pozerala ako puk a vyzerala, že sa jej tam celkom páči. Asi tak desať minút. Keď začal krst nejakého bábätka, Sandra začala mrnčať. Dosť hlasno. Obaja sa preto museli porúčať a počkať ma pred kostolom.

Po Službách Božích sme sa išli naobedovať do reštaurácie, lebo som ráno nestihla navariť (no a čo). Na moju obrovskú radosť mi Sandra zjedla takmer polovicu porcie a konečne nevypľuvala. Ešte pred pár dňami to ale bolo inak. Všetko som jej mixovala, ešte aj polievku, lebo jednoducho nevedela žuť, aj napriek tomu, že má už plné ústa zubov (mimochodom, predvčerom sme objavili ďalší, v poradí už trinásty – toľká radosť ;) ). Takže dnes pekne papala a všetko bolo fajn, kým sme sa nechystali na odchod. Pri svojej šikovnosti som jej zasekla krk do zipsu. :( Asi si viete predstaviť ten rev. Určite ju bolo počuť až v kuchyni. K východu sme kráčali so sklonenými hlavami a rýchlym krokom. :) Inak, prežila to bez následkov.

Tak sa to predsa len podarilo :)

A je to tu. Hurááá. Naša bambuľa chodí! Už som sa toho nevedela dočkať. A ono to prišlo zo dňa na deň. Ešte včera jej to veľmi nešlo, spravila dva-tri nemotorné krôčiky a spadla. A dnes? Dnes jednoducho chodí. Nechápem, ale je to tak. :) Ani neviem opísať tú obrovskú radosť a hrdosť. Som šťastná. Nič menej a nič viac.

Zdroj: poprad.dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM