Dudžákovci na Rallye Tatry prekvapili: Srdcovku nechali doma a prevetrali fabiu
Reč je o skvostnej Škode 130 LR a o sympatickej popradskej bratskej posádke Martin a Ján Dudžákovci, ktorí na tohtoročnej Rallye Tatry bojovali o body s vozidlom Škoda fabia 1.4 16 V.
Dudžákovcov Škoda 130 LR má za sebou viac ako 30-ročnú rally históriu. Bratia ju kúpili pred približne 20 rokmi, bola v rozobratom stave. Najprv jazdila v AŽD Praha, v Poprade ju vlastnil p. Suranovský, potom dlho stála a tak sa k nej dostali veľkí nadšenci rely športu bratia Dudžákovci.
„Myšlienku získať takéto auto sme dostali, a bol to vlastne náš sen a zároveň cieľ, keď sme ako mladí chalani stáli pri cieľovej rampe v roku 1988, keď Rallye Tatry vyhrala posádka Sibera – Gross na Škode 130 LR. Pre 44. ročník tatranskej rely sme sa rozhodli nechať našu stotridsiatku doma hlavne kvôli dlhým spojovacím úsekom medzi rýchlostkami, čo by jej určite dalo zabrať a takisto kvôli malému obsahu nádrže v aute,“ povedal Martin Dudžák, ktorý pridáva veselú príhodu z detstva: „Vždy sme sa tešili na september, nie kvôli tomu, že môžeme ísť po prázdninách do školy, ale naopak. Tradičný septembrový termín patril našej Rallye Tatry a my s bratom sme chceli byť pri tom a vidieť čo najviac. Kvôli pretekom sme utekali zo školy a domov sme nosili za to poznámky v žiackej knihe.“
Na minulotýždňovej rely v Poprade prišli s inou škodou – fabiou 1,4 16 V, čo prekvapilo aj popradského fanúšika. „Zostali sme trochu zaskočení zo toho, že keď sme prišli na rampu, ľudia boli ticho, ale vieme prečo. Všetci vedeli, že Dudžákovci jazdia s legendárnou Škodou 130 LR a zrazu sme prišli s fábiou. Už som spomínal, prečo sme sa tak rozhodli a zároveň sme chceli vyskúšať ako je na tom naša fábia, ako sa bude chovať na náročnej sto kilometrovej trati.“ Žiaľ fabia to nevydržala. V siedmej rýchlostnej skúške ich zradila prevodovka. O to viac ich mrzelo to, že v tej chvíli viedli vo svojej triede a pre zlomenú poloos museli z pretekov odstúpiť. Martin Dudžák dodáva: „Doma už máme poháre za druhé a tretie miesto z Rallye Tatry a prvé nám chýbalo. Do cieľa sme mali niečo okolo 15 kilometrov, žiaľ nevyšlo to. Aj sme si zanadávali, popradský „nový“ kostol by sa červenal,“ pousmial sa M. Dudžák.
Na najbližšom podujatí sa Martin znovu posadí do ich stotridsiatky a ak financie dovolia tak súrodenec Jano bude chcieť neúspech z „Tatier“ odčiniť s fabiou. Dudžákovci nie sú len pretekári, už niekoľko rokov podávajú pomocnú ruku organizátorom Rallye Tatry pri materiálno-technickom zabezpečení servisného parkoviska, za čo im patrí veľké poďakovanie.