Horolezec Peter Hámor s pokorou: Prístup k horám by mal byť hlavne férový

Peter Hámor sa po skompletizovaní Koruny Himaláji, keď sa postavil na vrchol všetkých štrnástich osemtisícoviek, stretol s primátorom aj oficiálne.

Peter Handzuš
Ilustračný obrázok k článku Horolezec Peter Hámor s pokorou: Prístup k horám by mal byť hlavne férový
Foto: Peter Handzuš

Počas oficiálneho prijatia u primátora mesta Poprad Jozefa Švagerka sa špičkový horolezec rozhovoril o horách, manželke aj budúcnosti.

Úspechy Popradčanov prežívajú spoluobčania emotívne. Ak sa darí, pookreje celé mesto. Popradčanom pred nedávnom urobil veľkú radosť aj Peter Hámor. “Tu som doma a mesto ma podporuje v rámci svojích možností veľmi výrazne, takže aj takto som šťastný, že som mohol Popradčanom urobiť radosť. Je tu veľa ľudí, ktorí mi držia palce a všetko čo sa mi podarí, je radosťou aj pre nich,” začal rozhovor Peter Hámor.

Z Dhaulágirí sa v poriadku vrátil domov, a že bol až na vrchole hory, je pre neho, aj pre jeho manželku Mariku príjemným bonusom. “Prístup k horám by mal byť hlavne férový. Nesnažím sa na kopcoch robiť veci, ktoré by som nechcel, aby niekto robil mne. Hora by mala byť sparing partner do tej hry, ktorú tam hráme a nemala by byť vec, ktorú sa snažíme dobyť, pokoriť. To sú veci, keď sa mi ježia chlpy na hlave a inde, keď počujem, ako niekto pokoruje a dobýja horu,” povedal popradský horolezec a dodal: “Pre mňa je hora nádherné miesto a treba sa tam chovať ako v chráme a nie ako na bojisku.”

Primátor Jozef Švagerko ocenil životný postoj popradského horolezca a jeho vlastnosti, ktoré sa už bežne vo svete nenosia. “Hovoriť o výnimočnosti Peťa Hámora je asi zbytočné. Nadmorská výška a hory, ktoré zdoláva, mu neuškodili a je to človek, ktorý je stále pri zemi,” povedal o Hámorovi primátor Jozef Švagerko.

Za každým úspešným mužom stojí žena

Kto pozná manželku Petra Hámora, vie, že to je naozaj pravda. “Bez toho zázemia by to nešlo. Je veľmi ťažké sa sústrediť na prípravu a na všetko, čo predchádza expedícii. Ak by som nemal v rodine také zázemie, ako mám, myslím, že by som išiel v oveľa horšej psychickej pohode a tá hlava je niekedy oveľa dôležitejšia ako svaly,” prezradil Hámor.

Kopce si chce užívať čo najdlhšie

Peter Hámor síce neprezradil svoj najbliží program, no rozhovoril sa o budúcnosti, ktorú by si prial zažiť: “Liezť do sto rokov a podľa toho, ako sa budem cítiť, tak si budem vyberať ciele. Bolo by super, ak by som ako 98-ročný so svojím storočným kamarátom si zbalil vercajk na lezenie a došli by sme síce len na Hrebienok, ale tam by sme dali kávu a pokecali."

Priateľstvo ostáva

V rámci výstupu nie je podľa Petra Hámora až také potrebné mať spolulezca. Kopce sa dajú liezť aj sólovo. “Niekedy je to dokonca výhodnejšie, lebo za nikoho nezodpovedáte, ale zase tie spoločné zážitky sú niekedy dôležitejšie ak samotný vrchol. Tie kamarátstva, ktoré vznikajú v horách, to je asi ten javäčší dar, ktorý si donesiete domov,” dodal Hámor.

Bez strachu a nervozity to nejde

V roku 2010, keď vystúpil na Anapurnu, začal Peter Hámor točiť druhé kolo osemtisícoviek. Jeho manželka Marika verí, že bude mať stále dosť štastia a fyzických síl, aby sa vždy vrátil domov. “Je to ťažké, keď je Peter v kopcoch a keď sa blíži deň D, kedy sa chystá zdolať ten vrchol. A je to ťažké aj tie mesiace pred tým, keď sa musí na expedíciu pripravovať. V rámci svojich možností sa mu snažím pomôcť, ako môžem,” povedala manželka popradského horolezca.

Posledný deň výstupu je podľa Mariky Hámorovej vyvrcholením celého strachu, ktorý prežíva počas celej expedície. “Snažím sa čo najviac zamestnať, ale samozrejme sa to nedá, lebo tá nervozita tam je. A tým, že Peter volá, až keď sa vráti naspäť z vrcholu do pomyselného štvrtého tábora, tak je vlastne neviem, čo sa deje. Takže tá nervozita tam je, ale tá je po celý čas, čo je v Himalájach, lebo tie kopce majú stále svojím spôsobom navrch a može sa všeličo stať,” popisuje Marika.

Na hory však manželka Petra Hámora a riaditeľka Medzinárodného festivalu horských filmov nežiarli. Vie, že sú pre Petra veľmi dôležité. “Na kopce sa nedá žiarliť. Ja tiež rada chodím do kopcov. Dúfam len, že ho budú mať stále tak radi, ako ho mali radi doteraz a pustia ho stále naspäť ku mne domov,” dodala Marika Hámorová.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame