J. M. Petzval: Vynálezca, vďaka ktorému máme vymeniteľné fotoobjektívy
V Petzvalom rodnom dome v Spišskej Belej je od roku 1964 múzeum venované dejinám fotografie a jeho dielu. Po slávnom spišskom rodákovi je pomenovaný aj jeden z kráterov Mesiaca a na návrh Astronomického ústavu v Tatranskej Lomnici dostala po ňom men
Fyzik, matematik a vynálezca v oblasti fotografie Jozef Maximilián Petzval ako prvý exaktne vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu. Oba vynálezy majú svetový význam. Objavil zákony, ktorými sa riadi optika a urobil matematický výpočet korekcie optických sústav.
Jozef Maximilián Petzval sa narodil 6. januára 1807 v Spišskej Belej. Gymnaziálne roky prežil v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. Od mladosti bol dobrým športovcom, absolvoval nespočetné množstvo ťažkých túr po hrebeňoch Vysokých Tatier. Ako vynikajúceho šermiara a výnimočného jazdca na koni ho poznali aj vo Viedni.
V roku 1826 začal študovať na univerzite v Pešti. Absolvoval Institutum geometricum a v roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde ho v roku 1831 vymenovali za adjunkta na katedre fyziky.
Obhajobou svojej vedeckej práce získal v roku 1832 po štúdiu na filozofickej fakulte doktorát filozofie, neskôr získal na alma mater post riadneho profesora vyššej matematiky. V roku 1837 sa presťahoval z Budapešti do Viedne, kde na univerzite pôsobil 40 rokov ako profesor matematiky.
Osobitnú pozornosť venoval Petzval optike. V tejto oblasti boli najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov – portrétového a krajinkárskeho. Vďaka nim ho považujú za spoluzakladateľa modernej fotografie. Jeho vynaliezavému duchu vďačia filmári aj za konštrukciu osvetľovacích a premietacích prístrojov, zdokonalil mikroskop i ďalekohľad.
Za svoje teoretické práce i praktické vynálezy získal Petzval ocenenia už počas života. Od roku 1849 bol členom Akadémie vied vo Viedni a dostal od mocnára aj Rad Františka Jozefa. Jednota českých matematikov mu v roku 1881 priznala čestné členstvo.
O Jozefovi Petzvalovi bolo známe, že si svoj súkromný život neprial pretriasať v spoločnosti a úzkostlivo si ho chránil. Preto zostal pre svojich súčasníkov tajomným mužom, ktorý prežil posledné roky života na „svojom hrade“ v Kahlenbergu neďaleko Viedne. Zomrel 17. septembra (ako deň úmrtia sa uvádza aj 19. september) 1891 vo Viedni, kde je aj pochovaný.
poprad24/tasr Foto: tasr