Kalamitné plochy v Tatrách už pokryla nová vegetácia
Po šiestich rokov od veternej kalamity, ktorá Tatry postihla v novembri 2004, sa uskutoční 5. seminár o pokalamitnom výskume v Tatrách.
Bude sa zaoberať výsledkami výskumov z oblasti klimatológie, pedológie,
hydrológie, botaniky, zoológie a lesníctva. Tie budú prezentovať
pracovníci Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku
(ŠL TANAP-u) a Múzea TANAP-u. Seminár sa uskutoční v piatok (19.11.)
Najviditeľnejšou zmenou za posledných šesť rokov je fakt, že kalamitné
plochy už pokryla nová vegetácia. „Z nášho pohľadu nečakane rýchly
bol najmä vývoj sukcesnej trávovitej, bylinnej, ale aj drevinovej vegetácie
na kalamitnej ploche,“ zhodnotil vedúci Výskumnej stanice a Múzea
TANAP-u Peter Fleischer.
Mnohí odborníci sa obávali, že po tak veľkej veternej kalamite potrvá
veľa rokov, kým sa vegetácia zregeneruje. „Myslím, že sme svedkami toho,
že po šiestich rokoch je kalamitné územie kompletne pokryté vegetáciou,“
zdôraznil Fleischer. Tento fakt je podľa neho podmienkou úspešného
odrastania prirodzenej obnovy charakteristických drevín tatranského lesa,
konkrétne smreka a smrekovca. Okrem toho sa tiež spočiatku extrémny
hydrický a teplotný režim na týchto plochách vyrovnal. Podmienky na
kalamitných plochách sú podľa neho preto pre obnovu lesov veľmi
priaznivé.
Novým objektom výskumov vedeckých tímov zo Slovenska i zahraničia sa stali
stojace suché lesy v bezzásahovom území. „Ročne pribúda približne
1000 hektárov suchého lesa v dôsledku šírenia podkôrneho hmyzu,“
priblížil Fleischer. Podľa neho sa môže stať, že napr. hydrická funkcia
týchto porastov bude horšia ako na samotnej kalamitnej ploche. „Podmienky
obnovy v tomto území budú podstatne horšie ako na plochách poškodených
veternou kalamitou, pomery sú tu totiž v súčasnosti veľmi nepriaznivé,“
uzavrel Fleischer.
Seminár o pokalamitnom výskume v Tatrách začne o 9. hodine
v priestoroch Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Po jeho skončení sa
uskutoční vernisáž výstavy fotografií projektu Poznaj svetové dedičstvo
UNESCO, ktorej súčasťou je i kolekcia fotografií Slovenské dedičstvo
autora Dionýza Dugasa.
Zdroj: TASR