Kežmarok opäť ožije remeslami: Tento raz bude voňať najmä kožou

„Od roku 1991 sa vždy na tri dni bývalé kráľovské mesto vráti do histórie a pripomína domácim i zahraničným návštevníkom to, na čo môžu byť aj Kežmarčania právom hrdí. História cechov a remesiel sa totiž zapísala aj do útrob tohto mesta, ktoré malo svojho času toľko vzácnych remeselných dielní ako Bratislava či Košice,“ zdôraznil riaditeľ festivalu Igor Kredátus.

Vôňa čerstvého chleba a pečených rýb či medovníkov

Aj v tomto roku sa počas druhého júlového víkendu otvoria mestské brány pre všetkých, ktorí majú radi atmosféru zašlých čias, vôňu čerstvého chleba, pečených rýb, ale i medovníkov či koláčov. Už tradične bude Kežmarok hostiteľom dvoch stoviek remeselníkov, ktorí budú predvádzať svoje majstrovstvo a kumšt, aby tak najmä mladším generáciám pripomenuli jedinečnosť remesiel spracujúcich kov, sklo, textil, hlinu, drevo, ale i kožu. „Súčasný 24. ročník festivalu EĽRO je venovaný cechom vyrábajúcim a spracujúcim kožu a kožušinu, ktoré v našom meste pracovali od roku 1491 najprv v Bratstve Jána Krstiteľa, neskôr, od roku 1542 až do roku 1645, postupne vznikali cechy taškárov, ševcov tovarišov a majstrov kožušníkov, remenárov, garbiarov, sedlárov a čižmárov,“ približuje históriu kožiarskych remeselníkov Kredátus.

Remeslá spracujúce kožu mali široký záber nielen medzi zámožnými mešťanmi a zemanmi, ale dotýkali sa aj pospolitého ľudu. „Pod Tatrami, na Spiši, v Liptove, na Orave, hornatom Slovensku sa prirodzene spojilo pastierstvo a ovčiarstvo s kožiarstvom. A tak sa na paši plieskalo bičom, pre gazdov, roľníkov a ich kone sa takmer na mieru spracovávali konské postroje a sedlá, šili sa ku kožuchom čižmičky i čižmy, ale aj krpce, remene, remienky k odevu, ale aj remenice. Osobitne spomeňme široké jánošíkovské opasky s prackami, predstavujúce silu, mužnosť, statočnosť a odvahu slovenského národa,“ dodáva riaditeľ festivalu.

Folklór, historický vlak i atrakcie na hrade

Festival EĽRO počas troch dní jeho trvania navštívi každoročne približne 50 tisíc návštevníkov zo Slovenska i zo zahraničia, a aj vďaka bohatej gastronomickej ponuke a sprievodným kultúrnym programom na niekoľkých javiskách je festival vyhľadávaným podujatím. Aj v tomto roku EĽRO predstaví hostí zo zahraničia ako medzi remeselníkmi, tak i v radoch účinkujúcich, medzi ktorými sa predstavia folklórne súbory z viacerých krajín. Nebude chýbať ani špeciálny historický vlak, ktorý dopraví návštevníkov na festival z okolitých miest, či atrakcie pre najmenších na hrade, ktorý je súčasťou festivalového areálu.

Vstupné na festival sa za posledné štyri roky nezmenilo, permanentka na všetky tri dni stojí osem eur. Bohatosť programu počas festivalu doplnia aj sprístupnené kežmarské pamiatky. K nim patrí drevený artikulárny kostol, ktorý je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO, gotická bazilika, lyceálna knižnica a ďalšie. „Návšteva Kežmarku počas druhého júlového víkendu môže byť jedinečným zážitkom pre všetkých, ktorí hľadajú na jednom mieste históriu, folklór, remeslá, gastronómiu i dobrú zábavu,“ uzavrel Kredátus.