Kežmarský hold spišskosobotskému architektovi

Predovšetkým na dielo na poli architektúry sa zameral výskum Maroša Semančíka. Jeho výsledok majú možnosť viedieť záujemci od 29. októbra vo výstavných priestoroch Múzea na Ul. MUDr. Alexandra v Kežmarku. V príhovore k prítomným na vernisáži Semančík konštatoval: „Výsledky výskumu preukázali, že mnohé z dosiaľ publikovaného o Majunkem boli skôr dohady, výmysly a mýty. Tie, dúfam, v odborných kruhoch týmto padli.“ Fotografie, reprodukcie projektov realizovaných i „šuplíkových“, niektoré trojrozmerné predmety a modely objektov, to v pôsobivom usporiadaní tvorí obsah výstavy. Ukazuje v plnom rozsahu, čo najmä pre Vysoké Tatry Majunke znamenal. Veď projektoval Téryho chatu, svetovo unikátny kostol v Dolnom Smokovci či kaviareň s trávnikom na streche v Starom Smokovci. Svojej Spišskej Sobote venoval projekt nemocnice, keď jednou z rozhodujúcich organizátoriek jej výstavby bola jeho manželka Alica. Prečo poctu Majuinnkemu nevzdala Spišská Sobota či Poprad? Maroš Semančík vysvetľuje: „Bola to Kežmarská banka, ktorá ponúkla Majunkemu zakázku na výstavbe Dolného Smokovca, čo ho pripútalo k Vysokým Tatrám a Podtatriu. Usadil sa v Spišskej Sobote natrvalo, a bolo to šťastím nielen pre mestečko, ale aj celú Spišskú župu. Veď sa stal časom aj jedným z jej virilistov.“ Je len škoda, že Majunkeho nasledovníci pri projektovaní stavieb v Tatrách neakceptovali jeho štýl, inšpirovaný alpskou architektúrou, ale hľadali iné cesty architektúry. Mohol vzniknúť ako dominantný horský tatranský štýl… Ba aj viaceré Majunkeho stavby už zostali iba na fotografiách. Na budúci rok uplynie 90 rokov od smrti gedeona Majunnkeho. Už dnes občianske združenie Brokoff pripravuje projekt „Roku Gedeona Majunkeho“. Odborne a obsahovo veľmi vydarená a zdatná výstava Maroša Semančíka je k takému roku skvelým štartom.

Na fotografii: Historik umenia Mgr. Maroš Semančík pred fotografiou Alice a Gedeona Majunkeovcov.

Text a foto: Mikuláš Argalács