Kežmarský hrad sa oblečie do Krvavých dejín: Začína sa na nádvorí
Podtatranské mestá skrývajú nielen veľkolepé udalosti, ale píšu aj smutné a tragické príbehy. História v plnej nahote a bez prikrášlení láka dlhodobo.
Múzeum v Kežmarku v stredu 6. júla uvedie v rámci podujatia Krvavé dejiny divadelné predstavenie s názvom Sara. Podľa riaditeľky múzea Eriky Cintulovej ide o autorské predstavenie inšpirované históriou hradu a mesta.
„Vo všetkých predchádzajúcich ročníkoch sme sa zameriavali na staršie obdobia, na rody Laskych, Zápoľských, Thökölyovcov, či protihabsburgské povstania. Tento rok sme sa inšpirovali obyčajnou čiernou mramorovou tabuľkou, ktorú si pri vstupe do expozície mnohí návštevníci ani nevšimnú. Je na nej však dôležitý a zaujímavý údaj. V budove hradu zhromažďovali Židov z Kežmarku a okolia pred deportáciami do koncentračných táborov. Keď majú byť Krvavé dejiny o histórii mesta a hradu, udalosti rokov 1938 – 1945 sú takisto súčasťou dejín,“ vysvetlila Cintulová.
V predstavení Sara odznejú autentické a mimoriadne vzácne nahrávky z archívu Slovenského a Českého rozhlasu, ktoré zachytávajú prejavy vtedajších najvyšších štátnikov. „Pri príprave predstavenia sme komunikovali s Múzeom židovskej kultúry v Bratislave, s Múzejno-dokumentačným centrom Železníc Slovenskej republiky, s dokumentaristami RTVS, s historičkou Norou Baráthovou a s pamätníkmi týchto udalostí,“ vysvetlila riaditeľka múzea. Vďaka tomu vznikla mozaika, ktorá prináša divákom fiktívny príbeh Sary z rodiny lekárnika Kornhausera, na pozadí skutočných udalostí, ktoré sa odohrávali v Kežmarku v období holokaustu. „Cieľom príbehu nie je šokovať, ani preháňať, iba na základe svedectiev a dokumentácie priniesť obrázky doby, ktorá v Kežmarku reálne bola. Predstavenie sa odohráva v priestoroch hradu,“ uviedla Cintulová. Predstavenie Sara sa v priestoroch hradu odohrá počas štyroch večerov.