Kraslice sa začali zdobiť v predkresťanských časoch. V Poprade na ne pridávali verše
Výroba kraslíc má dlhú tradíciu, ornamenty mali magickú moc. ÚĽUV zdokumentovalo na Slovensku až desať rôznych pôvodných techník zdobenia kraslíc. Najstaršou a najjednoduchšou je farbenie a medzi najťažšie patrí zdobenie odrôtovaním. V Poprade prevláda technika vyškrabovovania vzorov.
Podľa Juraja Vedeja z Ústredia ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV), mnohé zvyky sa uchovali ešte z predkresťanských čias a s príchodom kresťanstva sa v priebehu storočí modifikovali. Prvé maľované vajíčka sa našli v päťtisíc rokov starých pohrebiskách, a na našom území v hroboch približne zo 7. storočia. Vajce bolo symbolom života a plodnosti.
Ornamentom, ktorými sa vajíčka zdobili, sa často pripisovala magická moc. Na vidieku kraslicami odmeňovali dievčatá mládencov, ktorí ich na Veľkonočný pondelok prišli vyoblievať alebo vyšibať. Napriek tomu, že deti v súčasnosti uprednostňujú za šibačku skôr sladkosti a peniaze, výroba kraslíc na Slovensku nezaniká. ÚĽUV zdokumentoval na Slovensku až desať rôznych pôvodných techník zdobenia kraslíc.
Známe sú napríklad techniky vyškrabovania vzorov na zafarbenom vajíčku nožom, pilníkom, žiletkou alebo ihlou. Vajíčka sa pri použití tejto techniky zvyčajne farbia na čiernu, červenú či modrú farbu. Zaujímavosťou je, že v okolí Popradu pridávali krasličiarky do vyškrabávaných vzorov aj veršíky, ako napríklad: „Oblej ma šuhajko, veď je voda na to, ja ti dám vajíčko veľkonočné zato.“
foto: ilustračné