Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák: Necítime potrebu základne NATO na našom území
Stretnutie ministrov zahraničných vecí krajín Vyšehradskej skupiny (V4), Severskej rady a pobaltských krajín (NB8) počas dvoch dní prinieslo nanajvýš aktuálne a pálčivé témy, ktoré sa týkajú nás všetkých. Ministri na Štrbskom Plese rokovali o vojne na Ukrajine, terorizme či dodávkach plynu.
Do Vysokých Tatier pricestovali ministri zahraničných vecí krajín V4 – Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska a NB8 – Dánska, Fínska, Estónska, Islandu, Litvy, Lotyšska, Nórska a Švédska na dvojdňový summit v rámci ich tretieho pravidelného stretnutia. A kým delegácie na čele s ministrami si, podľa ministra zahraničných vecí SR Miroslava Lajčáka, stretnutie v Tatrách pochvaľovali, jeho mrzelo nevydarené počasie: „Je mi ľúto, že som našim partnerom nemohol ukázať Tatry, som presvedčený, že keby videli krásnu scenériu Štrbského plesa a hôr, tak by ich zážitok bol ešte silnejší. Hory sú však už raz také“.
Počas dvoch dní ministri diskutovali o možnostiach posilnenia spolupráce medzi ich krajinami a vymenili si názory na aktuálne otázky zahraničnej a bezpečnostnej politiky ako energetická bezpečnosť, situácia na Ukrajine, strategická komunikácia v reakcii na propagandu, Východné partnerstvo a boj proti terorizmu. Rokovania sa zúčastnil aj Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za energetickú úniu.
Odstávka od plynu nám už dnes nehrozí
Ministri sa zhodli, že energetická bezpečnosť v kontexte krízy na Ukrajine nebola pre Európu nikdy tak dôležitou otázkou, ako je dnes. Diskutovali o naliehavej potrebe posilnenia bezpečnosti energetických dodávok, zvýšenia energetickej efektivity, udržania konkurenčných cien energií a zároveň znižovania závislosti na dodávkach plynu a ropy, a to s celkovou víziou vytvoriť nízkouhlíkovú ekonomiku.
„Európska únia je najväčší zákazník, pokiaľ ide o odber plynu, ale napriek tomu sme opakovane vystavení rozličným hrám, manipuláciám, platíme rozličné ceny za ten istý plyn a podobne. Na Slovensku sme si dlhé roky mysleli, že keď cez naše územie prechádza významný objem tranzitu ďalej na západ, tak nám nič nehrozí. Už rok 2009 nás však vyviedol z omylu a my sme už vtedy prijali kroky k tomu, aby sme sa nemuseli prebúdzať s otázkou, či budú mať naše domácnosti plyn alebo nie,“ vysvetlil Lajčák s tým, že kľúčovým elementom energetickej nezávislosti je, aby Slovensko malo minimálne tri cesty získavania energetických zdrojov.
Ako vysvetlil, dnes máme reverz z Českej republiky a z Rakúska, interkonektor s Maďarskom, ktorý je pripravený na spustenie a buduje sa i prepojenie s Poľskom: „Dnes máme dodávky plynu zabezpečené a skutočne nám nehrozí, že by sme boli od neho blokovaní."
S reformami nemožno čakať do skončenia vojny
Ministri tiež počas rokovaní vyjadrili hlboké znepokojenie nad nedávnou eskaláciou násilia na východe Ukrajiny, ktoré vyústilo do veľkého počtu nevinných obetí spomedzi civilného obyvateľstva. Krajiny V4 a NB8 sú presvedčené, že vojenské operácie nie sú možnosťou na riešenie krízy na Ukrajine. „Ukrajina potrebuje našu pomoc. O tom nie pochýb. My nemáme ten luxus čakať s reformami, kým skončí vojna, pretože podmienky na Ukrajine sa už menia, a to k horšiemu. Krajina musela prijať nepopulárne opatrenia, zvyšujú sa ceny potravín, služieb, ľuďom sa tam žije horšie a ťažšie,“ uviedol Lajčák.
On sám preto vyvíja veľkú aktivitu na to, aby sa Európska únia ujala procesu reformácie a pomohla ho nasmerovať, nakoľko, podľa jeho slov, je v tejto chvíli príliš veľa hráčov, veľa dobrej vôle, veľa prostriedkov i veľa rád, ale chýba tomu jednotná fazóna. „Situácia na Ukrajine, čo sa prímeria týka, nie je ideálna. Prímerie je stále veľmi krehké, ale je to lepšie. Dochádza k sťahovaniu ťažkej výzbroje, počet incidentov a zranených klesá. Problémom však je, že misia OBSE nemá plný prístup do všetkých oblastí Ukrajiny, teda ani my nemáme dostatok informácií, ktoré by sme potrebovali. Preto je dôležité posilniť túto misiu," objasnil minister.
O obnovení vojenskej služby sa neuvažuje
Ako ďalej uviedol, v súvislosti so situáciou na Ukrajine sa Slovensko ohrozené necíti a preto nemá ani potrebu základne NATO na našom území. „Svoje záväzky voči aliancii plníme, pretože sme zodpovedným členom, ale necítime potrebu základne, ani sme neuvažovali a nediskutovali o opatreniach, ako sú vojenské cvičenia občanov či obnovenie vojenskej služby,“ dodal Lajčák.
Dôležitou témou summitu bol i terorizmus, v rámci ktorej ministri vyjadrili zhrozenie a odsúdenie ohľadne nedávnych teroristických útokov vo Francúzsku a Dánsku a potvrdili, že riziko teroru ostáva vysoké aj v iných častiach Európy. Vyjadrili potrebu urgentne zvýšiť úsilie Európskej únie v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu.
