Návrat k MS v hokejbale: Druhé najlepšie na svete aj Popradčanky

Slovensko s obrovským úspechom

V kanadskej provincii Newfoundland a Labrador sa odohrali jubilejné desiate Majstrovstvá sveta v hokejbale, ktoré sa konajú každé dva roky. Slovákom sa už tradične darí viac ako dobre. Nebolo tomu inak ani tento rok, keď muži získali zlato a ženy skončili druhé.

„Hovorí sa, že obhájiť titul je ťažšie, ako ho získať, čo sa aj potvrdilo. Pred dvoma rokmi v Bratislave sme mali trošku šťastie a podržala nás aj brankárka tak, ako aj tentoraz, ale vtedy sa nám vo finále podarilo streliť gól. Tento rok sa nám to nepodarilo. Kanaďanky boli, musíme priznať, jednoznačne lepšie,“ uvažuje Ľudmila Bednárová, ktorá pred dvoma rokmi zakúsila chuť zlata na domácej pôde.

V kategórii žien súťažilo osem družstiev. Naše hráčky bez akýchkoľvek problémov zvíťazili nad Švajčiarkami, Američankami, Taliankami a nad Spojeným Kráľovstvom a v semifinále po predĺžení porazili svoje najväčšie rivalky Češky. Prvé štyri zápasy v základnej skupine hrali dievčatá na štyri útoky a šancu zahrať si dostala každá z nich. Proti českému tímu sa však zostava skorigovala a hralo sa len na tri útoky.

Najväčší dojem zanechal zápas s Češkami

„Tento zápas zanechal na nás asi taký najväčší dojem, prišla po ňom eufória z toho, že sme postúpili do finále, aj z toho, že sme zvíťazili nad Češkami, našimi rivalkami. No a potom na to finále už asi neostali sily, odklonilo sa od nás aj šťastie, ktoré sme si vyčerpali v semifinále, aj pred dvoma rokmi, no a Kanaďanky zaslúžene vyhrali,“ hovorí Ľudka. Slovenky tak vo finále prehrali s Kanadou 0:2 a domov si priniesli striebro.

„Ja som spokojná, že sme skončili druhé. Išli sme obhajovať titul, čo sa nám síce nepodarilo, ale druhé miesto je tiež pekné. Ja osobne som bola na majstrovstvách prvýkrát, ale mám skvelý pocit, som veľmi rada, že som sa tam dostala,“ hovorí Patrícia Gorecká.

Atmosféra však bola samozrejme úplne iná, ako pred dvoma rokmi doma v Bratislave. Kanaďania podľa slov dievčat chodili výlučne na zápasy svojich a na ostatných zápasoch diváci viac-menej absentovali. Celkom bez podpory z publika to však úplne nebolo. Ich finálový zápas si nenechali ujsť naši hokejbalisti, ktorí sa tento rok stali majstrami sveta. Chodiť na zápasy ako divákom sa však hráčom ani hráčkam počas šampionátu nepodarilo.

Autobusy meškali, tréningy boli nedostatočné

„Boli sme len na jednom zápase hneď po otváracom ceremoniáli a to bolo všetko. Najväčším nedostatkom týchto majstrovstiev sveta totižto bola doprava. Hralo sa v dvoch rôznych mestách a bývali sme v treťom. Autobusy chodievali len hodinu a pol pred zápasom a inak sa tam človek nemal šancu dostať. Autobusy často meškali, aj nám sa párkrát stalo, že sme na zápasy ledva dobehli a rozcvička potom nebola dostatočná. Dokonca aj na semifinále proti Češkám nám meškal autobus skoro pol hodiny. Potom sa to všetko našťastie posunulo, lebo sa pred našim zápasom hralo predĺženie, ale nebolo to príjemné,“ sťažuje sa Ľudmila.

Našťastie, nedostatočné tréningy pred zápasmi výkony dievčat nijako neovplyvnili a tak sa nakoniec mohli tešiť z veľkého úspechu, ktorým druhé miesto z majstrovstiev sveta nepochybne je. „Povzbudilo nás to nielen do ďalších tréningov, ale aj celkovo do ďalších zápasov a pred ďalšími majstrovstvami sveta, ktoré budú o dva roky vo Švajčiarsku, aby sme možno znovu siahli na tú zlatú medailu“.