Nehybné telo pri cyklochodníku: TAKTO reagovali okoloidúci
Mladý cyklista Jaro Stupák nafingoval niekoľko pádov na cyklochodníku medzi Popradom a Svitom a sledoval reakcie ľudí, ktorí išli okolo. Pozrite sa, ako tento sociálny experiment skončil. Vieme vôbec poskytnúť adekvátnu prvú pomoc?
Jaro Stupák sa inšpiroval rovnakými sociálnymi experimentmi za veľkou mlákou. Chcel vedieť ako to bude vyzerať u nás doma. Či je niekto ochotný zastaviť a zranenému pomôcť.
Reakcie ľudí boli rôzne
Celý experiment natáčal jeho kamarát, ktorý ho v tvorbe videí na internet podporuje. Schoval sa medzi stromy a číhal na reakcie okoloidúcich. „Najviac nás prekvapili reakcie osôb, ktorí jednoducho okolo prešli. Nemali starosť sa pozastaviť, ani spýtať sa, či je zranený v poriadku. Rovnako nás zarazila situácia, keď zranená obeť ležala na brehu rieky. Pani volala záchranku, naokolo sa schádzali ľudia a nikoho nenapadlo sa dole zájsť pozrieť,” hovorí o svojich skúsenostiach Jaro Stupák.
Podobné experimenty so skrytou kamerou môžu v niektorých respondentoch vyvolať značný stres alebo aj kolaps. Ako reagovali našinci na chodníku medzi Svitom a Popradom? “Mladí ľudia nás pochopili, sami vedia čo je sociálny experiment. U starších to bolo ťažšie, ale všetci boli radi že sa naozaj nič nestalo,” vysvetlil autor experimentu.
Pozrite si video a možno budete prekvapení, ako ľudia reagovali na nehybné telo vedľa chodníka. Správna reakcia môže zranenému človeku zachrániť život. Naopak, ak záchranca postupuje nesprávne, ranenému človeku môže ešte viac uškodiť.
Aké zranenia majú cyklisti najčastejšie?
Cyklisti pri páde utrpia väčšinou poranenia končatín, hlavne horných. Ale nezriedka sa stáva, že pri páde vzniknú aj poranenia tvárovej časti hlavy, môže dôjsť aj k vnútrolebkovým poraneniam hlavy, záleží na tom, aký je mechanizmus úrazu, teda ako cyklista spadne. Môže dôjsť aj k poraneniu krčnej chrbtice. Časté sú nárazom spôsobené poranenia hrudníka alebo vnútrobrušných orgánov. Škála cyklistických úrazov je pestrá.
Dôležité sú ochranné prvky
Jaro je cyklista, ktorý skoro každý víkend zájde na cyklotúru po okolí Popradu. Aké ochranné prostriedky požíva on? “Priznám sa, prilbu nosím len ak viem, že moja trasa bude prechádzať okolo hlavných ciest,” prezradil o sebe Jaro Stupák.
Podľa lekára záchrannej služby MUDr. Petra Šterbáka významnú úlohu pri páde z bicykla hrá aj to, aké ochranné prvky cyklista používa, či nosí prilbu, rukavice alebo iné chrániče – na lakte, kolená, chrbticu. Pri páde z bicykla môže dôjsť ako k malému zraneniu, odrenine, tak aj k závažným, život ohrozujúcim poraneniam.
„Priemerný človek váži 70–80 kilogramov a pri páde z výšky bicykla, idúceho určitou rýchlosťou je to poriadna sila, pôsobiaca voči telu pri dopade na betón či do terénu. Ak má cyklista prilbu, tak hlavne mozgová časť hlavy je chránená pred vážnym úrazom. A tie úrazy hlavy, ak sú riešené operačne, tak často mávajú doživotné následky. Úrazy s prilbou majú šancu na oveľa lepší priebeh,“ povedal lekár Peter Šterbák.
Dokážeme pomôcť správne?
Ak máme pomôcť človeku, ktorý spadol z bicykla, záleží na tom v akej polohe ho nájdeme. „Ak ho nájdeme pri vedomí a odpovedá na naše otázky, zistíme aké má ťažkosti – bolesti, a viditeľné poranenia. Zavoláme na linku tiesňového volania 155 a zraneného necháme do príchodu ambulancie záchrannej zdravotnej služby v tej polohe, ktorá mu vyhovuje. Ale ak nájdeme pacienta v bezvedomí, musíme okamžite zistiť či zranený dýcha. Pozeráme sa na hrudník, či sa zdvíha pri nádychu a tiež sa k nemu skloníme tvárou, či cítime vydychovaný prúd vzduchu. Ak zranený dýcha, voláme linku tiesňového volania 155 a uložíme zraneného do stabilizovanej polohy na boku a sledujeme či dýcha do príchodu záchranky. Všetky viditeľné veľké krvácania sa snažíme zastaviť. Ak je cyklista po úraze v bezvedomí, znamená to vždy život ohrozujúci stav, možné sú závažné vnútrolebkové poranenia alebo združené poranenia viacerých častí tela, takzvaná polytrauma. Ak zranený nedýcha, musíme ho šetrne otociť na chrbát, spriechodniť mu dýchacie cesty a to nasledovne: pozrieme sa či je ústna dutina čistá a mierne zakloníme hlavu a dvomi prstami predsunieme bradu, čiže dolnú čeľusť smerom nahor, týmto manévrom dosiahneme spriechodnenie dýchacích ciest, ak zranený nezačne dýchať, musíme okamžite privolať pomoc na linke tiesnového volania 155 a začať s jeho oživovaním,“ vysvetľuje Šterbák.
Ak je človek bez pulzu, nedýcha a záchranca nezačne laické oživovanie, tak mu už nedá žiadnu šancu.
Najdôležitejšia je masáž srdca
Pri oživovaní je najdôležitejšia kompresia hrudníka, teda jeho stláčanie. Nepriamu masáž srdca prevádzame tak, že vystreté horné končatiny dlaňou na dlaň prilozíme na dolnú tretinu hrudnej kosti a stláčame do hĺbky cca 5 cm s frekvenciou 100 za minútu. “Dýchanie z úst do úst je často tým bodom, ktorý odrádza záchrancov od oživovania. Podľa posledných odporúčaní stačí pre záchranu života aj nepriama masáž srdca prevádzaná do príchodu záchranky bez umelého dýchania z úst do úst. Ak človeka v bezvedomí nájdu dvaja alebo viacerí záchrancovia, tak jeden z nich by mal okamžite kontaktovať záchrannú službu,“ dodal na záver MUDr. Peter Šterbák.
Možno aj tento krátky návod vám v budúcnosti pomôže reagovať správnym spôsobom, ak nájdete niekoho v bezvedomí a nemusí to byť len na cyklochodníku.
