Monika Vengrínová Rôzne

Nespravodlivý osud Jozefa Psotku (†50) Zachránil životy horolezcom, smrť si ho našla na Evereste

Bol aktívnym horolezcom, členom československej reprezentácie, funkcionárom, cvičiteľom i trénerom, dobrovoľným členom Horskej služby Tatranského národného parku. Zakladateľ slovenského horolezectva Jozef Psotka by dnes oslávil osemdesiatku.

Ilustračný obrázok k článku Nespravodlivý osud Jozefa Psotku (†50) Zachránil životy horolezcom, smrť si ho našla na Evereste
Zdroj: TASR

Elektrotechnický inžinier pomáhal stavať Kežmarskú chatu

Psotka, ktorý mal v horolezeckej spoločnosti prezývku Juzek, sa narodil 12. februára 1934 v Košiciach. Maturitu oslávil výstupom na západnú stenu Lomnického štítu – tzv. hokejku. V Košiciach začal študovať na Vysokej škole technickej (VŠT) a v tom čase sa podieľal na vzniku horolezeckého oddielu TJ Slávia VŠT Košice. Elektrotechnika sa v tom čase mohla študovať na Slovensku len v Bratislave, preto prestúpil na Slovenskú vysokú školu technickú (SVŠT). Po úspešnom absolvovaní štúdia na elektrotechnickej fakulte tam zostal, už inžinier, Jozef Psotka pôsobiť ako odborný asistent a podieľal sa na fungovaní jej horolezeckého oddielu.

S tréningovým lezením začínal na Jánošíkovej bašte pri Kysaku a v Zádielskej doline. Nasledovali Vysoké Tatry, kde robil od pätnástich rokov vysokohorského nosiča. Často sa zdržiaval na Zbojníckej chate a Chate pod Rysmi v Tatrách. Pomáhal stavať Kežmarskú chatu pri Bielom plese, ktorá neskôr vyhorela. Inicioval stavbu chaty horolezeckého oddielu Slávie SVŠT neďaleko Štrby, ktorá v súčasnosti nesie jeho meno.

Vo Švajčiarsku zachránil dvoch horolezcov

Bol členom horolezeckého spolku IAMES (idealizmus, alpinizmus, mravnosť, etika, solidarita). V duchu jeho ideí zachránil na švajčiarskom Matterhorne život dvom horolezcom, tretieho sa mu takisto podarilo zniesť do bezpečia, ale ten zomrel na vyčerpanie.

V roku 1971 bol kľúčovým členom československej himalájskej expedície na Nanga Parbat, v rokoch 1973 a 1976 na Makalu. Na tretí najvyšší štít Zeme – himalájsku Kančenčongu (8586 metrov) vystúpil tzv. japonskou cestou bez kyslíkového prístroja v roku 1981, keď s Ľudovítom Záhoranským vytvorili československý výškový rekord.

Z najvyššej osemtisícovky už nezostúpil

Bol členom československej horolezeckej výpravy, ktorá na jeseň 1984 odišla do Nepálu s cieľom zdolať Mount Everest a zavŕšiť úspešnú bilanciu československých horolezcov, keď dovtedy zdolali sedem himalájskych končiarov.

Vrcholová trojica Zoltán Demján, Jozef Psotka a šerpa Ang Rit vystúpila na najvyššiu osemtisícovku bez kyslíkových prístrojov a posledný útok na vrchol im trval 8 hodín a 30 minút. Po krátkom pobyte na „streche sveta“ sa vydali na vyčerpávajúci zostup. Jozef Psotka začal cítiť neprekonateľnú únavu, ktorá bola silnejšia ako jeho možnosti. Rozhodol sa vo výške 8000 metrov prenocovať, dole už ale nezostúpil, zahynul 16. októbra 1984.

Získal viacero ocenení

Za svoje športové aktivity ho ocenili verejným uznaním Za zásluhy o rozvoj československej telesnej výchovy I. stupňa. Je držiteľom Zlatého odznaku IAMES-u, in memoriam držiteľom štátneho vyznamenania Za statočnosť i Zlatej medaily Ferdinanda Martinenga za činy v duchu humanizmu.

Od roku 1985 sa vo Vysokých Tatrách každoročne beží Memoriál Jozefa Psotku. Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese výnimočného športovca, ktorý zahynul vo veku 50 rokov po dosiahnutí svojho životného cieľa, pripomína spomienková tabuľka.

Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM