Netradičné vyučovacie metódy zaujali zahraničných učiteľov: Postavené sú na motivácii žiaka učiť sa
Popradská Spojená škola na Letnej ulici v Poprade postavila systém vzdelávania na motivácii žiaka učiť sa a zároveň sebarealizovať sa v tom, čo ho baví. Netradičné vyučovacie metódy a prístup k žiakom sa stali predmetom záujmu zahraničných pedagógov, odborníkov i domácich riaditeľov škôl.
Cieľom tohto systému je motivovať žiaka a nechať ho realizovať v tom, čo ho baví, čím získa do budúcnosti prirodzenú celoživotnú potrebu vzdelávať sa. Pri vzdelávaní pedagógovia využívajú prepojenie vzdelávania učiteľa a žiaka v kritickom myslení, nie mechanickom prijímaní poznatkov.
„Sme presvedčení, že ak je proces nastavený správne, žiak by mal zo školy odchádzať naučený. Výučbu robíme tak, aby mohol žiak prostredníctvom témy a textu sledovať jej súvislosti z pohľadu aspoň troch predmetov. Napríklad v marci sme sa venovali téme horenia a motiváciou bolo vypočutie si a vzhliadnutie videa Matka Zem, v ktorom je hudbou aj obrazom znázornený výbuch sopky a následné zničenie Zeme, ktorá opäť povstane vďaka moci vody. Išlo o citové vtiahnutie a uvedomenie si nebezpečenstva požiarov. Na matematike pracovali žiaci s tabuľkami, z ktorých riešili príklady, aké má vyčíňanie ohňa dosahy na majetok i na život človeka a na chémii sa zaoberali podmienkami a procesom horenia, v rámci pokusu vypaľovali svoje meno,“ vysvetlila podstatu spôsobu výučby riaditeľka Spojenej školy Viera Grohová a zároveň dodala, že tento spôsob výučby umožňuje ísť do hĺbky jednotlivých tém a žiak si získaním informácií z viacerých zdrojov a uhlov pohľadu vytvára priestor a možnosť na správne rozhodnutie.
Žiaci vedia učivo aplikovať v reálnom živote
Učiteľom tento spôsob výučby podľa riaditeľky umožňuje získať reálnu spätnú väzbu o tom, ako žiak pochopil učivo, ale tiež akú schopnosť získal aplikovať ho v konkrétnom živote, v praxi. „A to je podstata kritického myslenia," upozornila Grohová.
Spojená škola v Poprade v sebe spája materskú školu (MŠ), základnú školu (ZŠ) a základnú umeleckú školu (ZUŠ), ktoré sú vzájomne prepojené, aby umožnili vzdelávanie žiakov podľa ich možností, daností a potrieb. Oproti iným školám je rozdiel už pri prijímaní dieťaťa do materskej školy. „Už v MŠ využívame dlhodobé pozorovanie a diagnostiku a pomocou projektu IVKO si vytvárame prvotný profil a portfólio o dieťati, ktoré náš učiteľ prvého ročníka na ZŠ potom pozná. Deti sa paralelne realizujú od začiatku v niektorom z umeleckých odborov na ZUŠ podľa svojho nadania,“ objasnila Grohová.
Zo školy sa stane škola európskeho charakteru
Systém výučby sa podľa nej ukazuje ako veľmi efektívny, škola dosahuje výborné výsledky v rámci monitorov a jej žiakov bez väčších problémov prijímajú na stredné školy, o ktoré prejavia záujem. Ako systém funguje, mohli vidieť na ukážkovej hodine aj odborníci zo školy Booxmer v Holandsku či českej Plzne. „Veľmi sa mi tento systém páči, aj my hľadáme podobné cesty a snažíme sa ísť nielen cez vedomosti a poznatky, ale snažíme sa dostať do vyučovania aj citové prežívanie detí. Myslím si, že úplne najpodstatnejšie je, aby deti dokázali informácie vyberať, hodnotiť ich a potom si z nich stavať základy pre ďalší život,“ zhodnotila riaditeľka 22. základnej školy v Plzni Božena Světlíková. Podľa nej v Českej republike panuje ľahostajnosť voči takýmto odlišným metódam učenia.
Spojená škola v Poprade sa touto metódou zaoberá už desať rokov a riaditeľka v tejto súvislosti komunikuje aj s ministerstvom školstva. „Nechcem byť neskromná, ale myslím si, že tento model je životaschopný, pretože poskytuje skutočné inkluzívne vzdelávanie. My každé dieťa poznáme. Poznáme jeho možnosti a potreby, poskytujeme mu celodennú starostlivosť, naše deti si píšu ciele, musia sa angažovať nielen v umení, ale aj v športe a pokiaľ majú záujem, máme tu aj jazykovú školu. Dovolím si povedať, že časom sa z našej školy stane škola európskeho charakteru,“ uzavrela Grohová.
Foto: ilustračné