Niektoré v ruinách, iné v plnej svojej kráse, ale všetky prázdne: František Šťastný objavil opustené kostoly Spiša a napísal knihu

František Šťastný celý život pracoval v stavebníctve vo vysokej funkcii a celý život ho fascinovali sakrálne stavby. Štyridsať rokov ich fotil po celom svete, až sa na dôchodku dostal k opusteným kostolom v spišskom regióne a rozhodol sa napísať knihu. Splnil si tak celoživotný sen.

Snaha zachovať niečo z histórie ľudstva

„Celý môj život boli mojim koníčkom sakrálne stavby, a to z dvoch dôvodov. Prvým je, že človek, odborník, stavbár nemôže vstúpiť do sakrálnej stavby a neobdivovať dielo svojich predkov. Druhým je duchovno, ktoré ma v týchto sakrálnych stavbách oslovuje. Aj preto som sa rozhodol predstaviť pätnásť kostolov tejto i budúcim generáciám a zachovať niečo z histórie ľudstva,“ objasnil pohnútky vedúce k napísaniu zaujímavej knihy jej autor, ktorý pochádza z Prešova, k Spišu však má veľmi blízko.

Ako sám tvrdí, práca na tejto knihe bola náročná. Len prejsť, a to niekoľkokrát všetkých pätnásť kostolov, mu dalo zabrať. Ľahké nebolo ani preštudovanie materiálov, z ktorých väčšina bola v nemčine a ich množstvo sa dalo merať na výšku. Písanie knihy tak preňho bola vrcholná škola života, keďže, podľa svojich slov, mnoho vecí predtým nevedel.

Jeho želaním je, aby to bola práve jeho kniha, ktorá niečo pohne, nabudí ľudí k premýšľaniu čo s tým, a napokon sa podarí s týmito dnes opustenými kostolmi niečo urobiť. „Myslím si, že treba hľadať cesty, je potrebné byť iniciatívny, potom sa vždy niečo podarí. Mne táto kniha ukázala, že netreba byť pesimista, treba skúšať a snažiť sa, aby sa pohli ľady,“ myslí si Šťastný.

K nám najbližšie je kostol v Mlynici

Kostoly, o ktorých vo svojej knihe píše, sú v rôznom stave. Najhoršie je na tom kostol v Lomničke, z ktorého sú dnes len ruiny. Jeho snom je, aby sa zo skál tohto kostola vybudovalo malé námestie s pamätnými tabuľami tunajších významných osobností. Naopak, novým je opustený a prázdny kostol v Tatranskej Kotline, či podľa autorových slov, krásny a úplne nový kostol v Toporci, v ktorom je výborná akustika, preto by sa tam údajne ešte dnes dali robiť koncerty.

Zvláštne čaro a význam má pre Šťastného i kostol v Ihľanoch, ktorý bol prvým kostolom, o ktorom písal, a v ktorom sa stal objaviteľom. „V sakristii v skrini, ktorá už má svoju históriu, som našiel švabachom písaný spevník. Zachránili sme ho a teraz je na farskom úrade v Podolínci. Veľmi sa z toho teším,“ usmieva sa Šťastný. Avšak nemá jeden, ktorý by mu k srdcu prirástol viac, ako ostatné. „Všetky tieto kostoly mi dali veľmi veľa. Veľmi veľa práce, ale i poznania. Všetky ma niečím zaujali,“ premýšľa. Tým najbližším k Popradu je kostol v Mlynici.

Jeho druhá kniha, pričom prvou bol Kostol na konci sveta, vyšla vo vydavateľstve Mikuláša Liptáka. Práve on zdôrazňuje fakt, že táto kniha nie je suchou potravou pre odborníkov, ale naopak, príjemným čítaním aj pre odborne menej zdatných. Tieto kostoly sú podľa jeho slov opustené z dvoch dôvodov. Prvým je nástup komunizmu, druhým ľahostajnosť domácich, rodičov v kresťanskej výchove svojich detí i ľahostajnosť vzťahu k živému Bohu.

Prežil infarkt, aby knihu dokončil

„Popri tom dôležitom, aby sme zachovali architektúru stavieb, ktoré majú svoju hodnotu, je tiež dôležité, aby sme svoj osobný vzťah s Bohom prehlbovali. Pred týmito chátrajúcimi kostolmi si nemôžeme zatvárať oči. Postavili ich naši predkovia často po tvrdých náboženských bojoch,“ povedal Lipták.

A v tom, že Boh existuje, ale že ho nemusíme hľadať, sa napokon utvrdil i samotný autor knihy. „Bola to jedna z významných, dojemných a ťažkých chvíľ v mojom živote, keď som sám za volantom pri Donovaloch dostal infarkt. Vtedy mi odkázal, že ešte nemôžem odísť, ale musím dokončiť knihu. Tak som tu a kniha je dokončená,“ dodáva Šťastný.

Foto: M.Marová, M.V.