Podarí sa zachrániť kino Tatran?

Prinášame vám list Rastislava Mačuru, predsedu Filmového klubu v Poprade.

PRÍDU POPRADČANIA O KINO TATRAN A REDUTU V CENTRE MESTA?

V posledných dňoch sa z kuloárov, ale aj priamo z návrhu rozpočtu mesta dozvedáme o tom, že popradské mestské kino Tatran je posledné roky nerentabilné, že prestáva byť konkurenciou multiplexu a tak ho treba zrušiť, keďže premietania si môžu občania odbudnúť aj v nákupnom centre. Ako vo všetkom, je to zčasti pravda, ale zároveň to tak jednoznačné nie je, skôr naopak. Skúsme si preto ozrejmiť fakty za a proti tejto myšlienke o likvidácii kina v centre mesta od nového roku.

ZODPOVEDNOSŤ AJ VEDENIA MESTA ZA DNEŠNÝ STAV KINA TATRAN

Už v návrhu rozpočtu mesta na roky 2011 až 2013 je financovanie kina Tatran najprv zmenšené na tretinu, aby nasledujúce roky dospelo k nule. Teda mestskí radní sa rozhodli kinu dať len peniaze len na dožitie a v ďalšom plánovaní kino pre nich už nefiguruje. Predkladáme, že ich k tomu viedla predstava o tom, že keď kino ako kultúrny stánok z centra mesta zmizne, tak ho občanom vlastne ani netreba a že im postačí máložánrový multiplex na sídlisku. Pritom v tom istom rozpočte sa kolónka pre mestskú televíziu pre ďalšie dva roky zväčšila z 85 tisíc na skoro 120 tisíc eur. Teda jedno médium pre občanov je potrebné rožšíriť a iné treba celkom odstrániť. Možno to bude tým, že médium miestnej televízie je možné ľahšie manipulovať, kým kino obvykle podlieha výberu podľa vkusu a potrieb divákov, alebo možnostiam distribútorov.
Iste na prevádzku kina sú potrebné financie a miera zisku za posledné roky začala rapídne klesať. Ale je na to viacero dôvodov, v ktorých okrem hospodárskej krízy má maslo na hlave aj mesto. Ešte pred pár rokmi totiž figurovalo kino Tatran v rámci východoslovenských distribútorov na prvých miestach návštevnosti a príjmov, pretože ako uznávané kino robilo prácu s divákom, malo kvalitný výber filmov a stabilné divácke zázemie a konali sa tu celoslovenské stretnutia filmových klubov. To všetko sa postupne začalo narúšať po zásahu mesta pri výmene pôvodnej vedúcej kina, ktorá kino Tatran úspešne viedla po roku 1988. Mesto by si malo priznať, že výmena dvoch vedúcich kina za posledné roky nebola prínosom a nenastal obrat v stagnácii, skôr naopak. Súvisí to s tým, že sa nedá práci s filmom a teda v kultúrnom stánku naučiť za pár mesiacov a že s filmovou kultúrou sa nedá robiť len ako s ekonomickou kategóriou.
Podobne kino v tomto období prepáslo šancu byť zaradené do európskej siete kín Euroimages, kde je podpora kina pri premietaní európskych filmov. V Spišskej Novej Vsi túto šancu využili a kino spolu s filmovým klubom využíva túto európsku garanciu, kým dovtedy výraznejšie kino Tatran nezáujmom vedenia mesta o túto celoeurópsku možnosť prišlo. Nehovoriac o tom, že je možné niektoré aktivity financovať aj grantovými spôsobmi, ako je európsky Media desk alebo celoslovenské aktivity. Príkladom využitia pri práci s filmom bola grantová schéma ČSOB banky, cez ktorú popradský filmový klub celý rok prefinancoval premietania pre vybrané triedy dvoch gymnázií v Poprade roku 2006.
Svoj postupujúci ignorantský vzťah mesto ku kino prejavuje aj tým, že pri festivale Horských filmov preferuje premietania všade inde, teda v Dome kultúry, alebo v bývalej sále OV KSS, dnešnej veľkej zasadačke mestského úradu, len nie v samotnom kine Tatran, ktoré je na to primárne určené už svojim počtom miest, dvomi sálami, technikou a vybavením. Ale napriek tomu ešte kino Tatran v rámci Slovenska patrí momentálne k nemnohým mestským kinám s moderným vybavením, kým o iných priestoroch na premietanie sa to nedá povedať. Dajú sa síce premiestniť premietacie stroje, tak ako ich mesto presunulo z kina Máj vo Veľkej, ale originálne navrhnutý priestor pôvodnej Reduty architektom Milanom Harmincom, ako lokalita kina a bývalá divadelná sála v priamom strede mesta, sa nedá nahradiť. To všetko, čím prešla budova historickej Reduty do dnešnej neštandardnej podoby napriek tomu vytvára isté genius loci, ktoré sa zrušením alebo prestavbami poruší, prípadne zmizne úplne.

DOPLÁCA SA NA NEKULTÚRNOSŤ A NIE NA KULTÚRU (V. Mináč)

Preto nie je v poriadku navrhovaný bod rozpočtu mestského zastupiteľstva o zrušení kina Tatran, keďže mu nepredchádza žiadna verejná debata. O tomto návrhu podľa jeho slov donedávna nevedel ani predseda komisie školstva, mládeže, kultúry a športu (už názov komisie napovedá o vzťahu mesta ku kultúre!) a ani doterajší poslanci. Ak však tento nápad zrušenia kina skrsol len v hlavách úzkeho vedenia mesta, tak to len poukazuje na voluntaristickú komunálnu prax pri riadení mesta. Zrejme na pôde mesta ešte nechyrovali o participatívnej komunálnej politike a teda o spôsobe rozhodovania, kde dôležité rozhodnutia prebehnú najprv občianskou rozpravou na viacerých úrovniach a až potom sa orgány mesta v zhode s nimi doberú rozhodnutia. Je preto len na škodu veci, že sa občania potom musia svojich práv domáhať prostredníctvom petičného práva, alebo apelovaním cez médiá.
Pri príčinách stagnácie kina netreba vynechať ani viacročnú snahu distribútora multiplexu hneď po jeho otvorení odstrániť konkurenta v podobe prosperujúceho mestského kina Tatran. Ako sa im tento postup osvedčil, vidno na príklade mesta Prešov, kde po postavení multiplexu mesto uzatvorilo kino Dom kultúry a prešovský filmový klub skončil. Naštastie pre Prešov, ako mesto so silným kultúrnym zázemím, tento stav trval len donedávna, keď sa obnovilo kino Scala v centre a prešovský filmový klub patrí znova k najväčším na Slovensku. Naopak v Trenčíne mesto pôvodné kino zrekonštruovalo v podobe artkina, čím sa vytvoril ďalší priestor pre filmový festival a opäť filmový klub. O tom, že aj v mladá generácia má záujem o filmové umenie svedčí vznik nového filmového klubu v susednom Kežmarku, kde sa niekoľko nadšencov rozhodlo založiť klub. A preto si pripomeňme slová klasika Vladimíra Mináča, keď sa ho onehdy v časoch socializmu pýtali, prečo sa toľko dopláca na kultúru, tak trefne odvetil, že spoločnosť dopláca skôr na nekultúrnosť, ako na samotnú kultúru, len to na prvý pohľad nie je vidno a prejaví sa to až po čase.

ŠANCA NA DIGITALIZÁCIU KINA TATRAN

Preto aj v meste Poprad by mala prebehnúť najprv debata o tom, či občania chcú mať v meste kino, alebo im postačuje jeden sídliskový multiplex. Nehovoriac o tom, že práve teraz prebieha v Európe technologická zmena prechodu z média filmového pásu na digitálne nosiče a popradské kino Tatran vzhľadom na kritéria stereozvuku a novej sály má šancu byť digitalizovaným kinom s podporou štátu. Pre kiná všeobecne je to technologický prechod, ktorému sa nevyhnú, keďže distribútori nebudú ponúkať filmy inak ako digitálne.
A práve v týchto mesiacoch sa rozhoduje o týchto zmenách, pretože tu Slovensko výrazne zaostáva, keďže vo Švédsku je digitalizovaných osemdesiat percent kín a v Čechách sú to už desiatky kín. A opäť príklad zo susedného mesta, keď tentokrát v Ružomberku samotné mesto zafinancovalo digitalizáciu kina pre svojich občanov a nedávno to vykonal aj Liptovský Mikuláš. Kým v Čechách časti kín pomohlo ministerstvo, u nás to bude Audiovizuálny fond, ale zdá sa, že Popradu to momentálne nepomôže, keďže podľa poslancov a návrhu rozpočtu mesta možno nebudeme mať žiadne mestské kino!
Takže namiesto zatvárania kina by mali mestskí poslanci porozmýšľať skôr o jeho modernizácii formou digitalizácie a tak mu umožniť stať sa len desiatim kinom na Slovensku s touto technikou, keďže má na to technologické predpoklady. Bolo by to nanajvýš aktuálne, pretože už v septembri 2011 má Audiovizuálny fond spustiť výzvu na zasielanie žiadostí o podporu súvisiacu s technologickým rozvojom kín na Slovensku a Poprad tak na filmovej mape môže znovu chýbať.

OBCHODNÉ CENTRÁ VERSUS KULTÚRNY HODNOTY

Pozrime sa však na to, čo momentálne mesto ponúka ako alternatívu za kino Tatran. Je to premietanie približne šiestich filmov mesačne dookola v multiplexe, pričom pri výbere komerčných filmov obvykle filmový klub nemá miesto v tomto type podnikania. Na sídliskách sa nám zase rozrastá sieť nákupných centier do tej miery, že namiesto do svätostánku ľudia v nedeľu putujú na miesta prvoplánového konzumu. Napríklad pri Kauflande pribudne teraz nové obchodné centrum, pretože kúpna sila obyvateľov ešte nebola dostatočne využitá. Ale treba si pripomenúť základné pravidlo: nežijeme preto, aby sme jedli, ale jeme preto, aby sme žili. A teda duchovná oblasť človeka, zvlášť v regionálnom centre, za aké sa Poprad snaží napasovať, potrebuje aj iné vyžitie okrem obchodov. Skúsme preto urobiť náš život v meste obsahovo plnším a byť vnímavými na kultúrne podnety. Iste viacero obyvateľov si môže povedať, že im k životu stačí mať prácu, potom ísť na nákup a nakoniec si s plným tanierom šošovice sadnúť k televízoru alebo počítaču. Ale práve kino, filmový klub, divadlo, galéria je o sociálnom kontakte s rovnako zmýšľajúcimi ľuďmi, ktorí chcú mať v živote aj iné zážitky, sami ich aktívne vyhľadávajú a v konečnom dôsledku tak z nich nebudú manipulovateľní jedinci, ale ľudia obohatení o hodnoty, ktoré im primárne sprostredkuje kultúra. Poprad dnes totiž dopláca na to, že sa nestal regionálnym centrom vyššieho významu na spôsob VÚC a preto mu neustále chýbajú znaky takéhoto centra. Či už je to regulérne sídlo vysokej školy, nielen detašované pracoviská, ktoré majú dnes už aj v oveľa menších mestečkách na Slovensku. Pretože obvykle zo študentov vysokoškolákov sa potom v centrách formuje skupina vyhľadávajúca aj iné kultúrne žánre, ako je artkino, filmový klub, džez, alebo malé javiskové formy, čo sa o zopár popradských vysokoškolákoch povedať nedá. Ak sa teraz mesto nezačne zaujímať o posilnenie kultúrnej diverzifikácie a pestrosti ponuky spojenej so zvýšenou propagáciou celého regiónu, tak ostane len večným provinčným mestom na periférii a tiež povestnou bránou do Tatier, cez ktorú síce reálne všetci prejdú, ale nik sa v ňom nezastaví!
A preto pri nápade mesta o zrušení kina Tatran s jeho dlhoročnou tradíciou, sídlom Filmového klubu a relatívne nedávno zrekonštruovaným interiérom za mestské peniaze, je potrebné apelovať na zástupcov občanov, teda poslancov, aby takéto rušenie bez zjavného dôvodu nedopustili. Je však potrebné vyzvať aj samotných občanov mesta, aby vyjadrili svoj názor na zrušenie kina, pretože ich sa na to nikto neopýtal.

ZHRNUTIE PODSTATNÝCH FAKTOV O STAVE KINA TATRAN:

1. Samotné mesto Poprad má svoj výrazný diel zásluhy na tom, že vedením kina do straty sa pri nedostatočnej práci s divákmi nepriniesli očakávané zisky, ale produkovala strata. Pritom stačí si zobrať vzor z kina v Humennom, ktoré spoluprácou so školami na školských predstaveniach získalo vysokú priemernú návštevnosť v rámci Slovenska, podobne ako v iných mestách. Totiž len aktívna práca s divákmi, zaisťuje kinu a filmovému klubu aj v dnešnej dobe primeranú návštevnosť a tým aj rentabilnosť. Pre mesto bolo potrebné už oveľa skôr rozvíjať výrazný kultúrny manažment a nie nechať kino stagnovať bez podpory a poukazovať teraz na daný stav.
2. Namiesto rušenia kina by naopak mesto malo uvažovať o jeho modernizácii financovaním cez európske fondy Euroimages, Media desk a následne digitalizáciou ho dostať na vyspelú európsku úroveň, tak ako to urobili mestá Ružomberok a Liptovský Mikuláš, pretože už v septembri je možné zaslať žiadosť o podporu Audiovizuálneho fondu. Je potrebné presvedčiť poslancov, aby vymenili rezignáciu na daný stav a osvojili si podporu modernizácie a samotnej snahy po zmene, ktorá sa odrazí aj na kultúrnom niveau mesta. Podporí sa pritom aj Filmový klub Poprad, ktorý patrí medzi prvú desiatku klubov na Slovensku a má svoju históriu od roku 1986.
3. Netreba si robiť ilúzie o tom, že ak kino v centre zanikne, dá sa rátať s jeho opätovným vznikom, pretože takto z pôdy mesta bolo odídených bez podpory viacero kultúrnych celkov ako Teatro Tatro, Dom fotografie, celkom nedávno Annogalery a doteraz za nich nemáme adekvátnu náhradu. Skôr sú to podnes odstrašujúce prípady, keď v budove bývalého Domu fotografie je hazardná herňa a po Klube mládeže je vyprázdnená sála. Nehovoriac o tom, že fungujúce kino bolo posledným ostrovčekom kultúry v pôvodnom komplexe Reduty, ktorá tak príde o svoje postavenie a možno zanikne. Ak sa kino teraz v nejakej forme nezachráni, budú musieť nakoniec popradskí diváci chodiť po susedných mestách v okolí, aby sa dostali do filmového klubu, alebo si pozreli kvalitné filmy.

Mgr. Rastislav Mačura predseda Filmového klubu Poprad