Peter Handzuš Krimi

Protiplynové masky majú aj viac ako 20 rokov

V mimoriadnych situáciach sa len na ochranné masky a kryty spoliehať nedá.

V prípade, že by na Slovensku došlo k mimoriadnej situácii s celoštátnym rozsahom, občania sa iba na ochranné masky či úkryty spoliehať nemôžu. Podľa odborníka by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou na výdaj týchto prostriedkov individuálnej ochrany zo skladov nebol čas a útočisko v podzemí (ochrannej stavbe) by našlo iba sedem percent slovenskej populácie. Občania sa teda podľa neho v prípade vzniku rizikovej situácie budú musieť správať disciplinovane a riadiť sa pokynmi kompetentných.
Ako pre TASR uviedol riaditeľ Odboru civilnej ochrany obyvateľstva Ministerstva vnútra (MV) SR Ján Repa, Slovenská republika mala v minulosti masky zabezpečené pre 120 percent obyvateľstva. „Postupne to klesalo a teraz môžeme tvrdiť, že ich máme približne pre 100 percent. Sú uložené asi v 6000 skladoch civilnej ochrany u právnických osôb, v školách či obciach,“ priblížil. Ich výdaj je podľa jeho slov zabezpečený hlavne pre prípad, že je dostatok času pred prípadným ohrozením. V opačnom prípade sa využijú iné spôsoby ochrany s dôrazom na varovanie, informovanie, evakuáciu a podobne.
„Samozrejme, že ich využiteľnosť nie je vo všetkých prípadoch možná. Keď človek odíde z miesta svojho trvalého bydliska, nemusí mať zabezpečenú masku aj na inom mieste, napríklad tam, kde pracuje či študuje,“ vysvetlil. Tvrdí, že platná legislatíva nezaväzuje štát k tomu, aby boli tieto prostriedky individuálnej ochrany zabezpečené pre každého občana. Masky, ktorých väčšina má už v súčasnosti viac ako 20 rokov, pritom označil za dedičstvo spred roku 1989.
Nákup nových ochranným masiek je podľa riaditeľa spomínaného odboru nereálny. „Jedna súprava ochrannej masky v zložení líčnica, dva ochranné filtre, textilná brašna stojí asi 300 eur. Výrobcovia deklarujú ich životnosť maximálne 10 rokov,“ uviedol s tým, že ich obnovovanie by bolo nikdy nekončiacim cyklom. „Ani bohatšie štáty týmto smerom nejdú,“ poznamenal. Ďalším problémom je podľa neho aj to, že masky sú využiteľné napríklad pri pandémiách, ale pred nebezpečnými látkami používanými v priemysle zväčša nechránia. „Boli totiž vyrábané s filtrami proti jadrovej vojne, zamoreniu, chemickým bojovým a otravným látkam,“ vysvetlil s tým, že pre širšiu škálu ochrany by bolo nevyhnutné súčasné filtre vymeniť za širokospektrálne.
Repa tvrdí, že občania by prostredníctvom obcí mali vedieť o tom, kde sa sklady civilnej ochrany nachádzajú. Problém by naopak mohol nastať skôr pri výdaji v mestách, kde ich je viacero. V prípade potreby však ale budú operatívne upovedomení miestnymi informačnými prostriedkami. Iná situácia je v okolí ohrozených zón ako napríklad chemických závodov či štadiónov, kde sú obyvatelia poučení o tom, ako sa v prípade mimoriadnej situácie zachovať. „Nehovoriac o tom, že tieto podniky majú povinnosť zabezpečiť špeciálne ochranné prostriedky pre svojich zamestnancov,“ poznamenal riaditeľ s tým, že i ľudia v okolí rizikových podnikov majú na ochranu nárok.
Rezort vnútra taktiež plánuje zlepšiť osvetu v informovaní občanov v tomto smere. Naposledy boli do domácností distribuované letáky, ktoré obsahovali pokyny na to, ako sa zachovať v prípade ohrozenia, asi pred tromi rokmi. „To, či nevznikne chaos, ale asi nevie zaručiť nikto už z toho titulu, že ide o mimoriadnu udalosť. Je ale na príslušných orgánoch, aby tomu dostatkom informácií a ochranných prostriedkov zabránili,“ zdôraznil Repa. „Veľa pracujeme s mladou generáciou, organizujeme veľmi úspešnú súťaž mladých záchranárov, na ktorej sa nám zúčastňuje každoročne vyše 600 škôl v jednotlivých kolách. Aj v tom vidíme spôsob, ako zlepšiť informovanosť a osvetu o tom, ako sa správať v núdzovej situácii,“ dodal.
Podľa riaditeľa sa v súčasnosti neuvažuje o prerozdelení ochranných masiek do jednotlivých domácností. Dôvodom je vysoká pravdepodobnosť ich znehodnotenia pri nesprávnom skladovaní. „Masky v domácnostiach by situáciu aj tak neriešili. Ak by chcel byť občan naozaj chránený, musel by ich nosiť aj do práce a vlastne všade, čo je nereálne,“ dodal. Zároveň pripomenul, že sú využiteľné iba v prípadoch, keď je dané nebezpečenstvo dlhodobo predpokladané.
V súvislosti s ochrannými krytmi Repa vysvetlil, že na území SR je ich evidovaných 1698, ktoré sa ďalej rozdeľujú na odolné a plynotesné. Útočisko by mohli poskytnúť cca 318.000 ľuďom, čo predstavuje spomínaných sedem percent obyvateľstva. „Ukrytie je len jeden zo spôsobov kolektívnej ochrany, ďalším je napríklad evakuácia, teda odsun ohrozených osôb, zvierat, prípadne vecí z určitého územia,“ uviedol. Obyvateľstvo tak môže byť umiestnené v pozemných stavbách alebo stanoch, ktoré sa nachádzajú mimo oblasti ohrozenia.
Väčšina úkrytov bola vybudovaná v rokoch 1958 – 1972. Kapacitne najväčší je na Bajzovej ulici v Bratislave. „Úkryty nám zostali ako pozostatok studenej vojny a v podstate ich už nebudujeme, nie je to lacná záležitosť a hľadajú a využívajú sa skôr iné vhodnejšie opatrenia na ochranu obyvateľstva v prípade potreby,“ vysvetlil riaditeľ.
V súčasnosti na ministerstve vnútra prebieha analýza možností, ako zlepšiť zabezpečenie ochrany obyvateľstva a minimalizovať tak možné dôsledky aktuálneho stavu masiek či ochranných stavieb, samozrejme, s ohľadom na finančné prostriedky. Dôležitým nástrojom naďalej zostáva komunikácia a osveta obyvateľstva v oblasti civilnej ochrany, ktorej by rezort vnútra chcel v budúcom roku venovať zvýšenú pozornosť.

Zdroj: TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM