Riadi vlastnú firmu, vedel by riadiť aj naše mesto? Čo a ako z praxe manažéra by Pavol Gašper využil vo funkcii primátora

• Kam siahajú počiatky vašej manažérskej praxe?

Na manažérsku pozíciu som po prvý raz nastúpil v roku 1995 do vtedajšieho Naftoprojektu, konkrétne ako manažér kvality. Firma mi vtedy umožnila absolvovať veľmi rozsiahly, a dovolím si povedať, že v tom čase jeden z najlepších kurzov tohto druhu v Čechách i na Slovensku. Konkrétne išlo o kurz zameraný na zabezpečovanie kvality.

• Keďže ho spomínate, zrejme vás akýmsi spôsobom ovplyvnil. Naučil vás niečo, čo má skutočne trvalú hodnotu?

V kurze nám vysvetlili, že v oblasti riadenia, a nielen riadenia kvality, existujú princípy, ktoré možno uplatniť v ktorejkoľvek oblasti života alebo v podnikateľskej sfére poskytujúcej služby. Mnohí jeho účastníci však s týmto názorom nesúhlasili a boli presvedčení, že danú oblasť môže riadiť len človek so skúsenosťami z nej. Uprednostňovali tak profesiu pred manažérskymi schopnosťami. Ako sa však časom ukázalo, nemali pravdu. Na riadiacich pozíciách sa čoraz viac začali uplatňovať práve manažéri. A to trvá dodnes.

• Viete uviesť aj konkrétne príklady?

Samozrejme. Napríklad nemocnice. Tie dnes neriadia lekári, ale manažéri s manažérskymi a ekonomickými schopnosťami a zručnosťami, ktorí vedia pracovať s ľuďmi. Ďalším dobrým príkladom je i český minister financií Andrej Babiš, či náš súčasný prezident Andrej Kiska, ktorého si ľudia vo voľbách zvolili, okrem iného, i na základe skúseností z manažmentu. A ukazuje sa, že tento trend naozaj nie je zlý, ak sa samozrejme správne uplatní.

• Stojí teda všetko na manažmente?

Nie. Ja, ako človek, ktorý sa manažmentom zaoberám dlhé roky, si uvedomujem, že nech sú metódy riadenia akokoľvek dobré, všetko stojí a padá na ľuďoch a ich vzťahoch. Oni sú základom akejkoľvek ľudskej činnosti, spoločnosti, či sociálnej skupiny. Je preto nesmierne dôležité, aby ľudia boli ľudskí a vytvárali medzi sebou dobré vzťahy, pretože len tak vedia prekonať prekážky, problémy a ťažkosti.

• A to stačí?

Nie celkom. Ľudia, ktorí riadia, v tomto prípade mesto, musia byť i odborníkmi, musia byť aktívni a v neposlednom rade musia mať záujem o riadenie mesta. Čiže tu vidím potrebu zlepšenia vzťahov na všetkých úrovniach, a to ako medzi samotnými poslancami, tak i medzi rôznymi skupinami obyvateľov. Mojou víziou je tiež využívať rady a pomoc odborníkov z každej oblasti, ktorá spadá pod mesto.

• Ako chcete dosiahnuť aby mesto fungovalo a slúžilo ľuďom?

Na to je viac ako potrebné vytvoriť koncepciu jeho rozvoja. Nemôžem povedať, že by mesto stagnovalo. To nie. Vyvíja sa, ale pozornému oku obyvateľa či návštevníka neujde, že tá koncepcia tu jednoducho chýba. A to ako v oblasti architektúry, tak i v prístupe k okrajovým častiam mesta. V Poprade je veľmi cítiť markantný rozdiel medzi nimi a centrom.

• A čo obyvatelia mesta? Mala by sa táto koncepcia týkaj aj ich?

Koncepcia sa musí v prvom rade týkať ľudí. Musí zasahovať všetky skupiny obyvateľov od dôchodcov, cez postihnutých, mamičky s deťmi, pracujúcich až po mladých. Najmä však starí ľudia si zaslúžia úctu, pretože sú to práve oni, ktorí roky pracovali v tomto meste a svojimi daňami prispievali k jeho rozvoju a zveľaďovaniu. Veľkú pozornosť, čo sa týka spomínanej koncepcie, by som venoval i postihnutým ľuďom a invalidom. Vo veľkej miere za stav, v ktorom žijú, nenesú zodpovednosť a potrebujú našu pomoc. Ak máme srdce, nemôžeme ich prehliadať. Samozrejme, značnú pozornosť by som venoval pracujúcim, pretože oni sú tí, z koho daní mesto žije. Mojim cieľom však je zaoberať sa i nezamestnanosťou a v neposlednom rade žobrákmi a bezdomovcami v našom meste. Špeciálne by som sa venoval i potrebám mamičiek s deťmi, pretože deti sú budúcnosťou nášho mesta i našej krajiny. A to nevnímam ako frázu. V tejto súvislosti je do koncepcie rozvoja mesta potrebné zahrnúť školstvo, šport, voľnočasové aktivity, či centrá voľného času a umelecké školy. Osobitnou kategóriou, ktorú nemožno prehliadať, sú psíčkari. Platia mestu značné poplatky, nič sa im však za to nedostáva. Dokonca nemajú kde svojich psov nechať vybehať.

• Máte už jasnú predstavu o tom, ako takúto koncepciu vytvoriť?

Každý plán, každá koncepcia musí vychádzať z dôkladnej analýzy situácie, a to ako súčasnej, tak i budúcej. Poznať silné a slabé stránky mesta, jeho príležitosti a hrozby s ohľadom na budúci ekonomický či demografický vývoj by preto malo byť na prvom mieste. Takáto tzv. SWOT analýza by však mala zohľadňovať i okolité obce a mestá a tiež podniky a podnikateľské zámery. Mnohí vidia, že v našom meste fungujú skupiny s určitými podnikateľskými a finančnými záujmami, ktoré si ich presadzujú niekedy možno až zvláštnymi spôsobmi. Je však nesmierne dôležité, vážiť si všetkých tých, ktorí chcú podnikať a chcú do mesta niečo priniesť. Ostáva preto na vedení mesta a poslancoch, aby tieto záujmy ukorigovali v rámci vízie mesta. Pretože, ak sa toto dokáže skĺbiť, myslím si, že by z mesta mohlo zmiznúť veľa napätia vzniknutého z dôvodu predaja mestského majetku a jeho využívania.

• Je niečo, čo je potrebné pri vytváraní koncepcie zohľadniť, niečo do nej zahrnúť?

Pri vytváraní analýzy a následnej koncepcie je nevyhnutné zohľadniť finančné možnosti mesta. Spoliehať sa totiž na to, že štát bude k financovaniu miest a obcí pristupovať i naďalej tak, ako doteraz, by, podľa mňa, bolo naivné. Bolo by preto vhodné vytvoriť akúsi popradskú mikroklímu, v rámci ktorej by nebol zahrnutý len Poprad, ale i celé okolie vrátane Tatier tak, aby sme si spoločne dokázali vyprodukovať pracovné miesta a dostatok finančných prostriedkov. V prvom rade na existenciu a tiež na zvyšovanie a zveľaďovanie majetku miest a obcí pod Tatrami.

• A čo ďalej? Koncepcia bez realizácie asi zmysel nemá…

Koncepciu by nasledovalo navrhnutie časového harmonogramu a následných konkrétnych krokov a úloh. Aby však takýto plán skutočne fungoval, nezaobíde sa bez spätnej väzby, ktorú poskytnú občania. Potrebujeme doslova vtiahnuť všetky skupiny obyvateľov do tvorby celej tejto koncepcie. Tým sa dosiahne spolupatričnosť ľudí s mestom a to poskytne priestor pre nápravu súčasného odtrhnutia sa mesta, mestského zastupiteľstva a mestského úradu od bežných ľudí.

• Akou cestou by ste to chceli dosiahnuť?

Najzákladnejším kanálom vďaka ktorému by k takémuto stavu malo dôjsť, sú poslanci mestského zastupiteľstva. Ak by to bolo na mne, doslova by som ich vyhnal medzi ľudí, aby sa s nimi rozprávali, počúvali ich, pomáhali im riešiť ich problémy a starosti týkajúce sa života v našom meste. Nebál by som sa podstatne zvýšiť ich odmeny, ak by naozaj pre mesto pracovali, nie sa len zúčastňovali mestského zastupiteľstva. Rokovanie zastupiteľstva by malo byť len špičkou ľadovca v rámci ich činnosti, kedy by sa všetky poznatky stretli pri jednom stole. Skutočne je úlohou poslancov a vedenia mesta presvedčiť ľudí, že sú tu pre nich.

• Je ešte niečo, čo vás trápi a radi by ste do tejto koncepcie zahrnuli?

Za jednu z kľúčových vecí v našom meste považujem zastavenie poklesu počtu obyvateľov. Je dôležité snažiť sa zvrátiť tento proces a ak to bude možné, naštartovať zvyšovanie počtu obyvateľov, pretože ak tu nemáme ľudí, na čo je nám mesto.

• Nie sú to všetko príliš smelé plány?

Môže to vyzerať ako utópia, ale ja viem, že sa to dá. A pozývam k tomuto každého, komu úprimne záleží na Poprade. Chcem sa do toho pustiť, lebo „viem, že nemám nič lepšie, než sa radovať a robiť dobre vo svojom živote.“ S týmto krédom dokážeme zázraky.