Samospráva podporí ekológiu: Poprad vyhlásilo súťaž Dažďová záhrada roka!

Súťaž je určená pre rodinné a bytové domy, združenia a jednotlivcov z okresu Poprad ako aj školy, ktoré sa môžu zapojiť do súťaže s návrhmi na vybudovanie dažďových záhrad v ich areáloch.

Martin Sýkora
Ilustračný obrázok k článku Samospráva podporí ekológiu: Poprad vyhlásilo súťaž Dažďová záhrada roka!
Foto: Monika Vengrínová / Zdroj: Dnes24.sk

Poprad v ústrety vodnej paradigme

Mesto Poprad v spolupráci s OZ Ľudia a voda, OZ Zaujímam sa a OZ Horec-Tatry vyhlásilo súťaž Dažďová záhrada roka. Podľa viceprimátora Popradu Pavla Gašpera ide o okresnú súťaž s cieľom zaangažovať čo najviac ľudí.

"Tak sa podarí zachytiť veľké množstvo dažďovej vody, čo v konečnom dôsledku prispeje ku skvalitneniu životného prostredia v celej Popradskej kotline. Táto aktivita má nesmierny potenciál, ktorý môže znamenať obrovský vplyv nielen na klímu, zdravie ľudí, ale takisto na ekonomiku a rozvoj turistického ruchu,“ zhrnul Gašper, ktorý prevzal nad súťažou záštitu.

Do súťaže Dažďová záhrada roka je možné prihlásiť sa prostredníctvom prihlášky alebo elektronického formulára uverejneného na webovej stránke mesta Poprad. Uzávierka prihlášok je 31. júla 2017. Od 1. do 30.septembra bude mať možnosť prihlásené súťažné záhradky ohodnotiť prostredníctvom sociálnych sietí aj verejnosť. O pridelení hlavnej ceny rozhodne súťažná komisia, ktorá okrem hlasovania verejnosti bude brať do úvahy najmä funkčnosť, estetiku a originalitu riešenia jednotlivých dažďových záhrad. Vyhlásenie výsledkov súťaže sa uskutoční 18.októbra 2017.

Zdroj: TASR

Dôležité ozdravovanie klímy

Odborným garantom súťaže je Michal Kravčík, predseda OZ MVO Ľudia a voda. Ten uvítal, že sa Poprad chopil takejto iniciatívy. V rámci SR je totiž región Popradskej kotliny známy najextrémnejšími výkyvmi počasia, či už bleskovými povodňami, prívalovými dažďami alebo mohutnými vetrami v oblasti Tatier.

„Jednou z príčin extrémnych výkyvov počasia je konflikt medzi dvomi prostrediami – vysušenou Popradskou kotlinou a horským masívom Vysokých Tatier. Zadržaním každého litra dažďovej vody, ktorú zatiaľ považujeme za odpad, stabilizujeme klímu a zmiernime výkyvy počasia. Má to aj ďalšie mnohonásobné efekty. Čistí sa vzduch, pretože každá molekula prachu a nečistoty, ktorá sa dostane do atmosféry a nabalí sa kvapkou vody, padne na zem. Ročne sa cez kanalizačné systémy odplavia z mesta Poprad približne 3 milióny m3 vody, za čo Popradčania zaplatia 3 mil. eur. Ak dažďovú vodu využijú sústreďovaním do dažďových záhrad, zároveň by mohli aj ušetriť. Dažďové záhrady sú skutočne unikátnym riešením z hľadiska ozdravovania klímy,“ uviedol Kravčík. Prvé dažďové záhrady vznikli pred 30 rokmi v Marylande v USA vtedy na ochranu čistoty vôd vo vodných tokoch.

Zdroj: YouTube.com
Zdroj: Mesto Poprad