Slováci po deviatich rokoch opäť zaútočia na Makalu

V rámci vysokohorskej aklimatizácie sa bude tandem pripravovať na dvoch atraktívnych vrcholoch v oblasti ľadovca Khumbu – Východnom Lobuche (6171 m) a Pumori (7161 m). „Sú to pekné kopce, výrazné dominanty a ešte som na nich nebol,“ zdôvodnil objekty aklimatizácie pre TASR Hámor. Spoločnosť im budú robiť dvaja elitní lezci, ktorí sa už stihli zaradiť do klubu dobyvateľov všetkých štrnástich osemtisícoviek – Portugalčan Joao Garcia a Poliak Piotr Pustelnik. Práve Pustelnik, ktorý v roku 2002 na Makalu vyliezol aj spolu s ďalším Slovákom Martinom Gablíkom a bol v ďalších rokoch aj častým spolulezcom Hámora. „Práve Piotr má možno na svedomí to, že sme sa rozhodli pre Makalu. Spomínal, že ak by sa ešte raz mal vrátiť na nejakú z osemtisícoviek, tak jedine na Makalu. Je to pekný a vysoký kopec a navyše sa to dalo celé logicky dobre prepojiť,“ prezradil Podtatranec, ktorý má okrem kompletnej Koruny Zeme (najvyššie štíty všetkých svetadielov) na konte aj sedem osemtisícových vrcholov (Mt. Everest, Annapurna dvakrát, Čo Oju, Broad Peak, Nanga Parbat, Gašerbrum I, Gašerbrum II).

Pod Makalu by už ale slovenská dvojica mala okolo 15. apríla doraziť bez „prominentnej dvojice“. „Pokúsime sa utáboriť vo vysunutom základnom tábore zhruba vo výške 5500 metrov. Keďže budeme len dvaja, expedičný spôsob lezenia neprichádza do úvahy. My sa pokúsime dostať hore bez postupových táborov len s dvoma, možno troma bivakmi,“ vysvetlil plány Hámor, ktorý samotný výstup francúzskou normálkou severozápadným hrebeňom síce nepovažuje za extrémne náročnú výzvu z hľadiska obtiažnosti, ale na druhej strane by to mal byť ideálny odrazový mostík pre ďalšie projekty s Jackovičom. „Nechceme dráždiť kobru bosou nohou. Máme už za sebou spoločné výpravy v Himalájach z deväťdesiatych rokov, ale je to už dlhá doba. Preto si najskôr vyskúšame ako nám to pôjde vo dvojici v šiestich, či siedmich tisícoch a podľa toho sa zariadime v budúcnosti.“ Hámora na cestu vyprevádzal aj jeden z členov expedície z roku 2002 Peter Frankovič. „Dostal som od neho slaninu a malinovicu, teda veci, ktoré nesmú v mojej batožine do Himalájí chýbať. Aj Paľo sa niekoľkokrát uisťoval, či mám slaninu. Malinovicu som zatiaľ neokoštoval, ale vraj to má byť poriadny jed,“ komentoval s úsmevom najúspešnejší slovenský horolezec.

Na štít, ktorý podľa niektorých zdrojov meria až 8485 metrov, sa ako prví dostali Francúzi Lionel Terray a Jean Couzy 15. mája 1955. Prvýkrát sa česko-slovenská expedícia pokúsila o zdolanie Makalu prvovýstupom juhozápadným pilierom pod vedením Ivana Gálfyho v roku 1973. Neúspech skončil tragickou smrťou J. Kounického. O tri roky neskôr opäť pod vedením Gálfyho na horu vystúpil Milan Kriššák spoločne so Španielom Camprubim a Čechom Karlom Schubertom, ktorý pri zostupe zahynul. Masív je známy svojimi vrtošivými klimatickými pomermi i technicky náročným lezením a preto sa považuje za tretiu najťažšiu horu sveta. Vlani sa pri zostupe stratil Grék Haris Kiriakakis, jeho telo sa doposiaľ nenašlo aj napriek tomu, že rodina vypísala za jeho nájdenie a presun do Káthmandú 20.000 amerických dolárov.

Zdroj: TASR