Spomienka na železničnej stanici: Uplynulo 72 rokov od prvého transportu židovských žien do Osvienčimu

„Holokaust je bezprecedentná situácia. To, čo sa udialo, tým, že sa to ideologicky premyslelo a veľmi presne a detaile sa začalo realizovať priemyselné vyvražďovanie jednej skupiny ľudí, to je niečo, čo nemôžeme povedať, že bolo a už sa to nikdy nemôže zopakovať,“ zdôraznil riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.

Ľudstvo sa podľa neho ani dnes nepoučilo z chýb minulosti, aj dnes sú ľudia svedkami zabíjania a vraždenia. Domnieva sa, že je dôležité neustále sa k tomuto obdobiu vracať a vysvetľovať, že tá situácia sa môže zopakovať. „Možno to nebudú Židia, ale holokaust je druh genocídy a my za tých 72 rokov od odchodu prvého transportu z Popradu, sme sa stretli s niekoľkými prejavmi genocídy vo svete,“ upozornil Mešťan. Židovská pamäť je podľa neho tou pamäťou, prostredníctvom ktorej sa upozorňuje na to, čo sa stalo, i na to, aby sa to už nikdy nestalo. Dôležité je podľa neho, pamätať si aj na to, čo dobré v týchto hrozných časoch ľudia urobili, a že sa našli takí, ktorí Židov zachraňovali a pomáhali im. Práve takto prejavovali svoj postoj a nenávisť k režimu, v ktorom žili.

„Pamäť nie je len o vrahoch a tých, ktorí ubližovali, ale aj o tých, ktorí pomáhali. Som veľmi rád, že Slovensko patrí k tým krajinám, ktoré sú v počte obyvateľov na jednom z prvých miest v udelení titulu Spravodliví medzi národmi. Ešte stále hľadáme takýchto ľudí,“ doplnil Mešťan. V múzeu pripravujú aj encyklopédiu spravodlivých, čo považuje za dôležité hlavne pre mladú generáciu. Aby sa mladým ľuďom nehovorilo len o hrôzach, ale aj o tom, že v tomto regióne žili ľudia, ktorí s nasadením vlastného života boli ochotní ochraňovať Židov. Na Slovensku má toto najvýznamnejšie ocenenie štátu Izrael, ktoré sa udeľuje nežidom za záchranu Židov, už viac ako 530 ľudí.