Tatranské potoky ožili: Skončilo v nich viac ako 60 000 kusov násad pstruha potočného
Drobné vodné toky v Tatranskom národnom parku a Pieninskom národnom parku sú zarybnené. Opätovne po roku tak pracovníci Strediska genofondu rýb Východná Štátnych lesov TANAPu vypustili do tatranských vôd viac ako 60-tisíc kusov násad pstruha potočného.
„Tanapáci“ tak robia každoročne predovšetkým kvôli udržaniu populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti a kvôli z roka na rok narastajúcemu počtu vydier, bocianov a volaviek v území oboch národných parkov, pre ktoré sú ryby súčasťou ich potravy.
„Ryby v tatranských vodách majú dostatok prirodzenej potravy, ale počas života sa dostávajú s prívalovou vodou aj do nižších polôh povodia Oravy, Váhu, Popradu a Dunajca. Takže ulovené ryby v týchto rybárskych revíroch veľmi často začali svoju životnú púť práve v tatranských prameňoch, kde prežili svoje ranné detstvo,“ poznamenáva Peter Kriššák, vedúci Strediska genofondu rýb Východná. Prvé pstruhy potočné vypustili do vôd tatranských tokov na Orave a potom postupne v ďalších deviatich lokalitách ochranných obvodov od Podbanského až po Tatranskú Javorinu a Červený Kláštor.
V Stredisku genofondu rýb Východná Štátnych lesov TANAPu chovajú násady piatich druhov rýb – pstruha potočného, pstruha dúhového, lipňa tymiánového, sivoňa potočného a hlavátky poddunajskej. Každoročne približne dve tretiny z novo odchovanej populácie všetkých druhov rýb použijú na zarybňovanie drobných vodných tokov v Tatranskom národnom parku a Pieninskom národnom parku. Časť z nich sa predá záujemcom v podobe násad na zarybňovanie lovných revírov a rybníkov mimo oboch národných parkov. Pstruh potočný a pstruh dúhový sa chová v rybníkoch Strediska genofondu rýb vo Východnej aj na konzumný predaj.