Tradície v Batizovciach nevymiznú. Históriu začínajú objavovať aj mladí
Manželia Pastrnákovci z Batizovciec sa snažia zachovávať miestne tradície. Milan Pastrnák je posledným obyvateľom, ktorý vyškrabáva veľkonočné vajíčka tradičným batizovským spôsobom.
„Batizovské vajíčka sú výnimočné tým, že na každom musí byť srdce, v ktorom je odkaz pre kúpača. Či už je to otec, manžel, frajer, syn či krstné decko,“ vysvetlil Pastrnák.
Toto veľkonočné vajíčko malo podľa neho svoju funkciu a tradícia jeho vyškrabávania má už okolo 200 rokov. Milan Pastrnák sa to naučil od svojej starej mamy, ktorú to naučila zas jej stará mama.
„Ja to učím svojho desaťročného vnuka Gabka, vie to už robiť tak, aby mu neprasklo vajíčko, vie urobiť už aj srdce, ornamenty, snaží sa. Ja ho beriem všade so sebou, kde túto našu tradíciu predvádzame,“ dodal.
Vajíčko sa vyškrabávalo trojhranným pilníkom zaostreným do špica. Dnes to už miestni robia napr. menšou brúskou, čo však podľa Pastrnáka nie je originálne. Niekedy sa vajíčko uvarilo natvrdo a potom sa farbilo, neskôr však mohlo prasknúť, keď sa zle uvarilo a smrdelo.
Dnes sa ornamenty vyškrabávajú na prázdne vajíčko, Pastrnák väčšinou používa husacie vajcia, ktoré sú stále biele. Medzi raritné vajíčka, ktoré sa mu podarilo vyškrabať, zaradil napr. bocianie, ktoré vypadlo z hniezda.
Doma chránia aj staré kroje
Pastrnákova manželka Oľga sa zase venuje záchrane starých batizovských krojov. Doma ich majú niekoľko desiatok, sú tu aj také, ktoré už ľudia chceli vyhodiť, niektoré zdedila a zopár jej miestni podarovali.
„Batizovský kroj je pestrý, má krásne živé farby, na každý čas je iný. Sú sviatočné kroje, kostolné, smútočné, svadobné, pracovné a pod. Súčasťou kroja boli aj rôzne šatky, ozdoby na hlavu, či mašle,“ priblížila Pastrnáková, ktorú obnova starých batizovských krojov veľmi baví aj napriek tomu, že pochádza zo Štrby.
Venuje sa tomu už dlhé roky a svoju záľubu prenáša aj na svoje dcéry. Veľmi ju však mrzí, že miestne ženy sa už nechcú do krojov obliekať a tvrdia, že v nich nie sú také pekné.
„Naše staré mamy sa vždy obliekli do kroja, či boli pekné, alebo nie. Som už asi jedna z posledných, ktorá sa do kroja oblečiem, aj keď som už staršia,“ konštatovala Pastrnáková.
Tradície objavujú aj mladí
Teší ju však fakt, že k tradíciám začínajú „privoniavať“ mladí ľudia. Spoločne s manželom každoročne organizujú tradičnú kúdeľnú izbu. Ide o podujatie plné piesní, tancov, pohybu, ľudskej vravy, pohostinstva a stretnutí.
„Pritiahli sme sem dosť veľa mladých ľudí, obliekli sme ich do krojov a zapáčilo sa im to. Naučili sa dokonca priasť, čo doteraz nikdy nerobili. Toto ma veľmi teší, že tu s manželom po nás niečo zostane,“ uzavrela Pastrnáková.
