Martin Sýkora Iné športy

Úcta, rešpekt a disciplína: Tri základné piliere, ktoré treba deťom vštepovať od útleho detstva

Byť vzorom, príkladom, učiť rešpektu a zároveň byť rešpektovaným, učiť disciplíne a súčasne byť disciplinovaným. To je tréner Jozef Lenčéš.

Ilustračný obrázok k článku Úcta, rešpekt a disciplína: Tri základné piliere, ktoré treba deťom vštepovať od útleho detstva
Foto: Martin Sýkora / Zdroj: Dnes24.sk

O bojových športoch, názoroch na život, na súčasnosť a výchovu detí sme sa porozprávali s pozoruhodným zjavom nielen podtatranskej športovej scény. Tréner, priateľ, učiteľ, vzor a autorita v jednej osobe – šéf Extreme Combat Klubu Poprad Jozef Lenčéš.

Malý začiatok, veľká súčasnosť

Ako dlho fungujete? Kam ste sa za tie roky dostali?
„Klub sme založili v roku 2007. Začínali sme so štyrmi deťmi, ktoré mali záujem o bojové umenie jiu jitsu. Za 9 rokov máme 80 detských členov a tri desiatky dospelých. Rokmi sme sa rozvíjali. Dnes trénujeme aj judo, brazílske jiu jitsu a posledné 4 roky aj systém Krav Maga. Fungujeme vo vlastnej telocvični, ktorú sme financovali z vlastných zdrojov a zároveň trénujeme prípravku v Centre voľného času v Poprade.“

Čo to je jiu jitsu? Súvisí s tým aj rozšírenie Vašich trénerských schopností?
„Jiu jitsu je základné japonské bojové umenie, z ktorého následne vznikli ostatné, ako judo, karate, aikido. Aj keď niekto chodí na jiu jitsu, my netrénujeme len klasiku. Chodíme aj na turnaje v jude, v brazílskom jiu jitsu a to nielen na Slovensku, ale aj do Čiech a do Poľska. O medailách a cenných umiestneniach sa zmieňovať nebudem, bolo by to nadlho.“

Čaro osobnosti a systém, ktorý má zmysel

Čo je podstatou tréningu?
„Mojím cieľom je vybudovať v deťoch slušnosť a úctu k druhému bez ohľadu na vek, farbu opasku, sociálne postavenie. Máme u nás deti z rôznych sociálnych vrstiev. Základom môjho tréningového procesu je viesť mládež k pokore. Pred každým tréningom kontrolujem deťom žiacke knižky, čo nie je fenomén len v Poprade, možno i na Slovensku. Počúvam všade, že prečo to robím – skrátka preto, aby som ich viedol k disciplíne, úcte i sebaúcte. A vidíte, decká sú vysmiate, spokojné, trénujú bez problémov. Aj počas nášho rozhovoru tréning vedie staršia, skúsenejšia žiačka, ktorú ostatní rešpektujú – o tom to je, o vzájomnom rešpekte.“

Ako vám to zverenci oplácajú?
"Či chcem, alebo nechcem, tieto deti ma naďalej formujú i keď mám svoj vek. Ja som taký vampír. Keď prídem na tréning s deťmi po celodennej práci, načerpám od týchto úžasných stvorení od 4 do 18 rokov energiu a môžem fungovať ďalej. Vždy si tu psychicky oddýchnem a dobijem sa energiou.

Žiacka knižka – základ tréningu

Poďme ešte k spomínaným žiackym knižkám. Ako to vnímate Vy a ako deti?
„Žiacke knižky kontrolujem všetkým deťom pred každým tréningom. Sú tu deti, ktoré keď sem prišli, mali v škole trojky, štvorky. Teraz majú PVD – prospel veľmi dobre, teda priemer do 1,5. Nechcem suplovať rodičov, ale vidím, že aj rodičia sú radi, keď deti vediem k tomu, aby sa dobre učili. Bojové umenie nie je o fyzickej sile, ale o sile mysle. Bojové umenie uživí na Slovensku dvoch, možno troch ľudí. Viem, že "moje“ deti bude živiť vlastná hlava. Chcem podotknúť, že 90% mojich zverencov sú čistí jednotkári! Nie je to len mnou. Zásluhu na tom majú rodičia, učitelia. Deti motivujem k učeniu, kontrolujem známky. Zlá známka znamená „odmenu“ vo forme drepov alebo klikov. A decká to akceptujú."

Nestalo sa Vám aj niečo vtipné pri kontrolovaní výkonov v škole?
„Mal som prípad, že si jeden z chlapcov vybavil dve žiacke knižky. Do jednej dával zapisovať dobré známky, do druhej zlé známky. V priebehu týždňa sme na to prišli. Potom to už bolo celkom veselé.“

Medaily nie sú dôležité

O čo teda ide? V čom je podstata tréningov?
„Mne nejde o medaily. Nechcem, aby ich deti nosili len preto, aby ich nosili. Samozrejme, je to radosť, ak ich získajú. Ide mi hlavne o to, aby sa deti naučili pohybovej aktivite. Sedem, osemroční žiaci nevedia urobiť kotúľ. Za mesiac sme ich to tu naučili. U nás sú otvorené tréningy – rodičia môžu kedykoľvek prísť a pozerať sa. Zrazu rodičia vidia, že chlapec alebo dievča vie urobiť kotúľ, mlynské koleso a veci, ktoré sa v škole nemajú šancu naučiť – vieme, aký je systém školstva. U nás je hlavná gymnastika a až potom kdesi za tým sú prvky bojových umení. Chcem, aby boli deti kondične i pohybovo gramotnejšie ako v podmienkach, ktoré ponúka škola. V prvom rade treba chcieť.“

Zvládate to ťahať z vlastných zdrojov, alebo Vám aj niekto pomáha?
„Máme partnerov, ktorí nám pomáhajú. Je ním Mesto Poprad, ktoré nám umožnilo trénovať v CVČ a prispelo sumou 1000 € na autobus, ktorým sme išli na turnaj do Poľska. Nesmiem zabudnúť na Katsudo, ktoré nám zabezpečuje kimoná, tatami i tréningové pomôcky a musím spomenúť Ligum, ktoré nám dáva 2% z dane. Na koniec roka nám vždy posunie aj financie. Fungujeme neúnavne, ale radi. A je to dúfam cítiť. Dnes sa mi ďalší rodičia prihlásili, či nemôžem trénovať ich deti – musel som odmietnuť do septembra. Nuž a nemôžem zabudnúť spomenúť moju pravú ruku – trénerku Silviu Sedlačkovú. U nás je to návykové. Ak si raz deti u nás zvyknú, ostávajú. A za to všetkým ďakujem.“

extreme combat klub poprad
23
Galéria
Foto: Martin Sýkora / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM