V Poprade sa so slzami v očiach spomínalo: Okupácia v 1968 si aj u nás vyžiadala život
Už 46 rokov prešlo od okupácie Československa sovietskymi vojskami, pri ktorej zomierali ľudia. Dodnes je táto udalosť živá v srdciach tých, ktorí ju zažili na vlastnej koži, a najmä tých, ktorým vzala niekoho blízkeho. V Poprade sa obeťou stal vtedy ani nie 19-ročný Jozef Bonk.
Pamiatku Jozefa Bonka a ďalších obetí okupácie 1968 roku si na Nám. sv. Egídia prišlo uctiť niekoľko desiatok ľudí. Mnohí z nich majú tieto udalosti dodnes v živej pamäti. „Hranice Československa vtedy prekročilo asi pol milióna vojakov, čoho výsledkom bola smrť nevinných ľudí. Dohromady ich bolo podľa posledných informácií asi 108, z toho na Slovensku zahynulo 37 občanov a medzi nimi bol ani nie 19-ročný Jozef Bonk,“ uviedol predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.
Guľka ho zasiahla do pečene
Sestra Jozefa Bonka Anna Malá spomína na brata ako na vášnivého futbalistu. Býval so svojimi rodičmi a v čase okupácie sa vracal z týždňovej „šichty“. Vystúpil z vlaku v Poprade, a keď sa dozvedel o udalostiach, na námestí spolu s demonštrantmi protestoval proti invázii vojsk. „Guľka ho smrteľne zasiahla do pečene, okrem neho bolo zasiahnutých ďalších 14 ľudí, tým sa však podarilo prežiť,“ dodal Krajňák. Sestra nebohého Jozefa Bonka sa každý rok snažila chodiť s kvetmi na toto pietne miesto, dlhé roky ho však veľmi prísne strážila Štátna bezpečnosť. I jej samej neskôr pohrozili väzením.
Už 12 rokov je však na Námestí sv. Egídia umiestnená pamätná tabuľa s menom Jozefa Bonka, ale i ďalších, ktorí na Slovensku zahynuli počas okupácie. „Je to smutné, že toto je jediný pamätník na Slovensku s menami obetí vtedajších zločinov. Zároveň nás mrzí, že 21. august nie je na Slovensku ani len pamätným dňom,“ zdôraznil vo svojom príhovore František Bednár zo Svetového združenia bývalých československých politických väzňov, ktoré tento pietny akt každoročne organizuje.
Kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať
Vojská piatich socialistických krajín pred 46 rokmi vstúpili na územie vtedajšieho Československa v snahe potlačiť úsilie reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o socializmus s ľudskou tvárou. Práve vtedy sa začalo obdobie tzv. normalizácie s tvrdými straníckymi čistkami proti všetkým, ktorí podporovali tzv. Pražskú jar. „Je dôležité, že si sem chodíme spomínať na tieto udalosti, aby sme dokázali odovzdať odkaz nasledujúcej mladej generácii. Úlohou Ústavu pamäti národa je spomínať na obete týchto zločinov, ale zároveň pripomenúť mená tých, ktorí sa na zločinoch podieľali. Ten, kto nepozná svoju minulosť, je odsúdený ju zopakovať,“ uzavrel Krajňák.
