Vzácna Biblia z Červeného Kláštora je napísaná na popradskom papieri. To nie je jediný dôvod na hrdosť
Prvý slovenský preklad Biblie je výrazne spojený s naším regiónom. Jeho autorstvo sa pripisuje kamaldulským mníchom z Červeného Kláštora a najmä významnej postave spomedzi nich - pátrovi Romualdovi Hadbavnému. To bolo obsahom prednášky v priestoroch Podtatranskej knižnice.
Téma prvého slovenského prekladu Biblie zaujala mnohých bádateľov, ktorí sa snažia odhaliť jeho tajomstvo už desaťročia. Jediný rukopis vzácnej knihy sa našiel po 2. svetovej vojne na západnom Slovensku a odvtedy je uschovaný v archíve Trnavskej arcidiecézy. Medzitým sa preukázala súvislosť s komunitou mlčanlivých kamaldulských mníchov, ktorí v 17. storočí obývali kláštorné múry na brehu Dunajca. Viacerí bádatelia pripisujú autorstvo prekladu pátrovi Romualdovi Hadbavnému (1714 – 1780), rodákovi z neďalekých Machaloviec (časť Jánoviec), ktorý mal na túto činnosť predpoklady. Okrem iného sa uvádza jeho znalosť kultúrnej západoslovenčiny, a to napriek tomu, že veľkú časť života, 34 rokov, strávil na severnom Slovensku, práve v kamaldulskom kláštore. Kamaldulskí mnísi totiž okrem Červeného Kláštora žili aj v Nitre, sám Hadbavný absolvoval noviciát a štúdium teológie najskôr tam, teda desať rokov bol v kontakte s tamojšou podobou slovenčiny.
Západná slovenčina, v ktorej je vzácna Biblia napísaná, sa o tri desaťročia neskôr stala základom Bernolákovo úsilia o zavedenie jednotného spisovného jazyka. Toto dielo teda výrazne predbehlo svoju dobu, aj v tom spočíva jeho vzácnosť. Predbernolákovský slovenský rukopis Biblie je sám o sebe významným svedectvom toho, že používanie domáceho, zrozumiteľného jazyka pri hlásaní Božieho slova si vyžadovala samotná pastoračná prax, že jeho presadzovanie v 18. storočí nebolo výmyslom niekoľkých osvietencov z okolia Trnavy. Pri objasňovaní pôvodu tohto ojedinelého diela však bude potrebné ešte nemalé úsilie.
Na štvrtkovej prednáške múzejníčky Moniky Pavelčíkovej v Podtatranskej knižnici zazneli aj ďalšie indície, podporujúce Hadbavného autorstvo prekladu. Jednou z nich je zistenie, že kamaldulská Biblia je napísaná na papieri, ktorý pochádza z tunajších papierní na brehoch Popradu a Velického potoka. Ďalším dokázateľným faktom je to, že tento kaligrafický rukopis bol v majetku kamaldulského kláštora. Výskumy v archívoch tiež ukázali, že slovenčina bola už v časoch existencie kláštora bežne používaná, napísané sú v nej viaceré dokumenty hospodárskeho charakteru z kláštora i z jeho okolia. Aj to sú dôvody, ktoré by mali vzbudiť pocit hrdosti v obyvateľoch Popradu a celého regiónu.
Popradská knižnica sa vďaka úsilu nadšencov stala jedným z mála majiteľov faksimile Biblie kamaldulských mníchov, ktoré po 250 rokoch od vzniku rukopisu vyšlo začiakom minulého desaťročia v Nemecku. Dar si prevzala pri príležitosti spomienkového a prednáškového večera venovaného Romualdovi Hadbavnému, ktorý sa v jej priestoroch uskutočnil v novembri minulého roka.
Viac informácií na tému Romuald Hadbavný: preklad Biblie a Červený Kláštor i o faksimile Biblie kamaldulských mníchov sa dozviete z nášho videa.
