Zápisník moderného spotrebiteľa: Prečo dohody TTIP a CETA ohrozujú aj nás?

Vďaka európskym smerniciam sú aj slovenskí spotrebitelia lepšie chránení voči nekalým obchodným praktikám predajcov a poskytovateľov služieb. Spotrebiteľská politika je výkladnou skriňou Európskej únie (EÚ) a vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov ponúka pridanú hodnotu jej občanom. Cieľom dohody TTIP je odstrániť rôzne bariéry vo viacerých ekonomických odvetviach a uľahčiť tak nákup a predaj tovarov a služieb medzi dvoma partnermi – EÚ a USA. Dobrá dohoda môže viesť k zníženiu cien a zabezpečiť spotrebiteľom väčší výber produktov. Mala by nám priniesť aj ďalšie výhody ako napríklad kvalitnejšie informácie a efektívnejšie nástroje riešenia problémov, ktoré pri transatlantickom nákupe môžu nastať.

Súčasná podoba dohody je však pre európskeho spotrebiteľa, zvyknutého na vysoký stupeň ochrany, neakceptovateľná, preto spotrebiteľské organizácie žiadajú, aby sa tieto oblasti vyňali z obsahu obchodnej dohody.

Ako problematický vidíme aj navrhovaný systém investičných súdov (ICS). Predstavuje vážne riziko pre náš proces tvorby zákonov a mal by byť z dohody úplne vylúčený. Vyjednávači by sa radšej mali sústrediť na súčasné problémy spotrebiteľov ako sú napríklad jednoduchšie a lacnejšie nákupy z USA alebo zníženie transatlantických roamingových poplatkov.

Aké sú riziká TTIP pre európskych spotrebiteľov?

Obchodná politika a legislatíva má, bez toho, aby sme si to uvedomovali, veľký vplyv na naše životy. Pokračujúca snaha vyjednať obchodnú dohodu medzi EÚ a USA sa dotkne najmä európskych spotrebiteľov, pretože môže oslabiť spotrebiteľskú ochranu v oblasti ochrany osobných údajov, použitia nebezpečných chemikálií a bezpečnosti. V EÚ veríme, že prevencia je lepšia ako liečba, preto tu platia prísne pravidlá bezpečnosti výrobkov počas celého ich produkčného procesu. Jedlo, ktoré nie je vyprodukované v súlade s platnou legislatívou, by nemalo skončiť na našich tanieroch.

Vďaka preventívnym opatreniam počas celého procesu „z farmy na vidličku“ zabezpečujú, že zvieratá sú chované v dobrých hygienických podmienkach a konzumácia ich mäsa je bezpečná. Potraviny, ktoré obsahujú viac ako 0,9% GMO suroviny, to musia mať jednoznačne uvedené na obale. Povinné označenie na obale tiež spotrebiteľa informuje, odkiaľ mäso pochádza a 90% EÚ spotrebiteľov túto informáciu vyžaduje.

Pri produkcii mäsa sa v EÚ nepoužíva klonovanie a nie je povolené predávať potraviny z klonovaných zvierat, hoci sa stáva, že spotrebitelia nedobrovoľne a nevedomky konzumujú potraviny pochádzajúce z mláďat klonovaných zvierat. V EÚ je zakázané použitie hormónov a iných veterinárnych liečiv, vrátane antibiotík, ktoré sa používajú, aby zvieratá rástli rýchlejšie. Naopak, za hranicami EÚ, môžu spotrebitelia v obchodoch kúpiť mäso zo zvierat, ktoré prešli rôznymi „bezpečnostnými zásahmi“, ako napríklad kurčatá premyté chemickými oplachmi. Značenie GMO potravín nie je za hranicami EÚ vždy povinné. Označovanie pôvodu sa v niektorých krajinách mimo EÚ považuje za konkurenčnú nevýhodu. Žiadna krajina zatiaľ nezaviedla systém stopovania a označovania potravín vyrobených z klonovaných zvierat a ich mláďat. 83% EÚ spotrebiteľov to však chce vedieť. Obchod a zisk by nemali byť prekážkou, aby EÚ prijímala nové zákony týkajúce sa klonovania, ktoré číha na spotrebiteľské preferencie. Použitie hormónov a veterinárnych liekov nie je nikde inde na svete, okrem EÚ, zakázané.

Existujú aj ďalšie rozdiely na oboch stranách Atlantiku, napríklad v prípade regulácie kozmetických výrobkov. Kým v EÚ je zakázané používať až 1 377 nebezpečných chemických látok, USA ich nepovoľujú len 11.

Podľa platnej EÚ legislatívy má spotrebiteľ súbor práv v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv, ktoré v USA vôbec neexistujú. Ochrana osobných údajov je predmetom vyjednávania v rámci dohody, ktoré môžu viesť k oslabeniu ochrany práv EÚ spotrebiteľov. Zabezpečenie väčšieho vplyvu farmaceutickým spoločnostiam na poli tvorby cien a náhrady škôd môže viesť k drahším liekom v Európe, čo EÚ spotrebitelia určite nepotrebujú.

Krivenie spravodlivosti zaplatíme my

Systém investičných súdov je legálny mechanizmus, ktorý dovoľuje cudzím korporáciám žalovať vládu členského štátu pred špeciálnymi tribunálmi pozostávajúcimi z troch súkromných arbitrov ak cítia, že vláda svojimi rozhodnutiami ohrozila ich investičné aktivity. Týka sa to napríklad aj verejného záujmu v oblasti tabaku, obezity, minimálnej mzdy a legislatívy nukleárnej bezpečnosti. Zavedením ICS do obchodnej dohody riskujeme, že spotrebiteľská ochrana, zdravie, práca aj legislatíva týkajúca sa životného prostredia môže jedného dňa spôsobiť “porušenie práv investora”. Daňoví poplatníci EÚ tak budú sledovať ako ich vlády z verejných financií platia súdne poplatky a ďalšie výdaje spojené s arbitrážou, procesom dokazovania, urovnaním alebo kompenzáciou pre zahraničného investora. Pre ilustráciu, priemerná cena za takúto arbitráž v ICS prípade, bez ohľadu na to, či skončí výhrou alebo prehrou, je 8 miliónov dolárov, bez priznanej kompenzácie (zdroj: OECD). ICS tak môže byť hlavným strašiakom pri prijímaní novej legislatívy na ochranu spotrebiteľov, verejného zdravia a životného prostredia, pretože vlády sa budú obávať „napadnutia“ veľkými spoločnosťami. Právnu istotu a predvídateľnosť vyspelých európskych súdnych systémov môže ohroziť práve superpozícia tohto osobitného a pokriveného systému spravodlivosti.

O nás bez nás

Dúfam, že Európa zo svojich štandardov nepoľaví. Kým sa rokovania budú diať za zavretými dverami, v spotrebiteľoch ani odbornej verejnosti nevzbudia dôveru. Transparentnosť a otvorenosť môže pomôcť podporiť a udržať vysoké očakávania EÚ spotrebiteľov. Kým v iných členských štátoch vlády svoj postoj k (ne)prijatiu TTIP a CETA (obchodná dohoda s Kanadou) formovali aj na základe verejnej diskusie, u nás opäť o niečom rozhodli bez nás. Kým o TTIP a CETA diskutuje celá EÚ, v krajine, ktorá predsedá Rade Európy, o nich väčšina obyvateľov nemá potuchy. Práve preto alebo skôr vďaka tomu môže naša vláda deklarovať, že prijatie tejto dohody podporuje. Všetci by sme mali tlačiť na reprezentantov národnej vlády, ale i európske autority, aby o nás, za nás, o TTIP a aj CETA, rokovali otvorene, v súlade s tým, čo chceme a potrebujeme najmä my, spotrebitelia, pretože práve my sme najväčšou ekonomickou skupinou a motorom národnej i európskej ekonomiky.

Petra Čakovská
Spoločnosť ochrany spotrebiteľov