Ilustračný obrázok k článku 17 rokov po ničivej kalamite: Lesníci obnovili väčšinu územia, vysadili MILIÓNY stromčekov
27
Galéria
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

17 rokov po ničivej kalamite: Lesníci obnovili väčšinu územia, vysadili MILIÓNY stromčekov

Po 17 rokoch od ničivej víchrice, ktorá zmenila Tatry na nepoznanie, sa lesníkom postupne podarilo väčšinu zasiahnutého územia obnoviť.

Správy
Správy

17 rokov po ničivej kalamite: Lesníci obnovili väčšinu územia, vysadili MILIÓNY stromčekov

Po 17 rokoch od ničivej víchrice, ktorá zmenila Tatry na nepoznanie, sa lesníkom postupne podarilo väčšinu zasiahnutého územia obnoviť.

Ilustračný obrázok k článku 17 rokov po ničivej kalamite: Lesníci obnovili väčšinu územia, vysadili MILIÓNY stromčekov
27
Galéria
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk

Podľa riaditeľa Štátnych lesov Tatranského národného parku (TANAP) Jána Marhefku v súčasnosti už na ňom rastie mladý, pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám.

Kypí životom

Opodstatnenosť aktívneho manažmentu podľa neho potvrdil aj pokalamitný výskum, do ktorého sa zapojili experti z viacerých európskych krajín. „Dôkazom je nárast diverzity a celkové zlepšenie stavu biotopov. Zdravý zelený les dnes už na prvý pohľad kypí životom,“ konštatuje Marhefka.

Dodal, že aj pri tzv. umelej obnove lesníci rešpektujú prírodné procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny nechávajú a dopĺňajú len tie, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Dreviny, ktorými zalesňujú, zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku.

Milióny stromčekov

Za uplynulých 17 rokov vysadili Štátne lesy TANAP takmer desať miliónov stromčekov, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina.

Tatranskej bóre, ktorá bola zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných 30 rokov, sa venuje aj tzv. pokalamitný výskum. „O jeho serióznosti a medzinárodnom význame svedčí nielen to, že pokalamitné výskumné plochy boli zaradené do národnej siete LTER, čo je názov pre dlhotrvajúci ekologický výskum, ale aj použité metódy,“ hovorí vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP Zuzana Homolová.

Vedecké tímy sledujú, ako pokračuje vývoj lesných ekosystémov na plochách so spracovanou i nespracovanou kalamitou a porovnávajú ich s tými, ktorým sa vietor vyhol či územím, kde úradoval oheň a tiež lykožrút.

Tatranská bóra zničila celkovo 12 600 hektárov lesa, z toho 8 737 hektárov na území v správe lesov TANAP-u. Vietor poškodil viac ako dva milióny kubických metrov drevnej hmoty. Ešte do konca roka 2005 sa lesníkom podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamity.

Témy, ktoré hýbu Slovenskom:

Ponad Vysoké Tatry sa prehnala v roku 2004 víchrica
27
Galéria
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: TASR
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín