Aký bol život v Poprade v roku 1989: Zaujímavosti z nášho mesta, na ktoré si už asi ani nepamätáte
Nežná revolúcia v novembri 1989 ostala mnohým, najmä tým skôr narodeným Popradčanom, v živej pamäti. Spomínate si ale ešte na to, ako sa v tom období pred 26 rokmi u nás žilo? Pripomeňte si, aký život za socializmu v Poprade skutočne bol...
V roku 1989 žilo v okrese Poprad 153 870 obyvateľov, pričom priamo v našom meste to ku koncu daného roka bolo 52 316 obyvateľov. Uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky bolo v novembri 89 mesto Poprad uznané za mesto prvej kategórie, pričom úlohu v tom zohral fakt, že išlo o mesto s viac ako päťtisíc obyvateľmi, a že Poprad bol strediskom turistického cestovného ruchu pre celú tatranskú a podtatranskú oblasť.
Učilo sa na smeny, družiny boli i na chodbách
V tomto období tiež poslanci schvaľovali rozpočet mesta na rok 1990, ktorý predstavoval sumu 71 192 000 Kčs a vytvorený bol z daní a príjmov v očakávanej výške 400 tisíc Kčs, poplatkami za psa vo výške 80 tisíc Kčs a miestnymi poplatkami v očakávanej sume 200 tisíc Kčs.
Väčšina pracujúcich ľudí u nás bola zamestnaná v priemysle, pričom takmer polovicu z toho tvorili ženy. Čo sa týka školopovinných, 1 541 žiakov základných škôl v našom meste si do školských lavíc sadalo na smeny. V tom čase u nás chýbalo až 51 tried a družiny boli i na chodbách.
Výstavba, najmä bytová, napredovala
Čulý ruch vládol v čase socializmu i na stavbách. Vo veľkom začínali vyrastať sídliská a rodiť sa tzv. sídliskové deti. V roku 1989 sa v Poprade dokončilo 576 bytových jednotiek a začalo sa stavať ďalších 521. Koncom toho roka bolo len na sídlisku Juh III. obývaných 3 326 bytov. Čo sa týka individuálnej bytovej výstavby, v revolučnom roku sa dokončilo 98 bytov a začalo sa s výstavbou ďalších 47. Komplex bytovej výstavby pokračoval v dvoch lokalitách, a to na sídlisku Juh III. a v mestskej časti Veľká na ul. Fraňa Kráľa.
V novembri 89 sa u nás pokračovalo aj s výstavbou školského areálu stredného učilišťa stavebného na sídlisku Juh IV. a tiež s výstavbou areálu základnej školy a polyfunkčného strediska na sídlisku Juh III. Na námestí sa vykonávali stavebné práce na kostole sv. Egídia a rekonštruovala sa budova Reduty, Tatrakonu a ďalších dvoch budov. Pokračovalo sa i v prácach na dome smútku a kamenárstva na cintoríne. Vo Veľkej bola ukončená rekonštrukcia Družstevného domu na námestí a na rekonštrukciu bola pripravená budova bývalého domova mládeže a komplex budov starej nemocnice. Na území mesta sa nachádzalo 60 hektárov zelene, o ktoré sa starali Technické služby Poprad. V novembri 89 bolo vysadených 1624 ihličnatých stromov, 3547 listnatých, 7123 ihličnatých kríkov a 25 071 listnatých krov.
Rozšírená MHD, diskotéky každú nedeľu
V tom čase bola značne rozšírená mestská hromadná doprava, nakoľko linky využívalo množstvo obyvateľov, turistov i ďalších návštevníkov mesta. V dôsledku vytvorenia pešej zóny bola v roku 1989 MHD vylúčená z námestia. V novembri toho roka tak v Poprade jazdilo trinásť liniek. Z popradského letiska bolo vytvorené denné spojenie do Prahy a Bratislavy a mimoriadne u nás pristávali i zahraničné spoje rekreantov a hostí mieriacich do Vysokých Tatier.
Populárnymi športmi v Poprade boli karate, strelecké súťaže, gymnastika, volejbal, basketbal, hokej, jazdectvo i plávanie. Už tradične sa konal Tatranský pohár a Rallye Tatry. V školskom roku 1988/89 pionieri odpracovali 122 875 brigádnických hodín pri úprave verejného priestranstva, 18 581 hodín ako pomoc lesnému hospodárstvu a 53 763 hodín pri úprave ihrísk.
V meste nechýbala ani zábava. Každú nedeľu sa v Závodnom klube ROH Vagónka konali diskotéky, a to v čase od 17:00 do 21:00. Vstupné bolo 10 Kčs. Diskoték však bolo v Poprade ako maku, nakoľko zatancovať sa dalo snáď na každom rohu – v reštauráciách, hoteloch, či kluboch. Obľúbené boli najmä rockové a heavy metalové kapely. Konkrétne v novembri 1989 sa u nás konali koncerty Žentouru a Václava Neckařa. Vstupenky na oba koncerty sa predávali po 25 Kčs.