Monika Vengrínová Kultúra

Bratia Nedvědovci poslednýkrát spolu na pódiu. Po 40 rokoch sa Honza lúči s publikom

Už viac ako štyridsať rokov sú stálicami a hviezdami na českej a slovenskej folkovej scéne. Milujú ich masy ľudí a mnohé z ich piesní doslova zľudoveli. Ich spoločným chvíľam na pódiách je však koniec. Starší z bratov vešia koncertovanie na klinec a plánuje si užívať život.

Ilustračný obrázok k článku Bratia Nedvědovci poslednýkrát spolu na pódiu. Po 40 rokoch sa Honza lúči s publikom
Foto: Monika Vengrínová / Zdroj: Dnes24.sk

„Bol to skvelý život“

Štyri desiatky rokov na pódiách však pre nich boli rokmi plodnými a krásnymi. „Keď človeka niečo baví, tak to nemôže byť iné, než dobré. Celých tých štyridsať rokov, či už takmer štyridsaťjeden som bol spokojný. Boli samozrejme chvíle, keď to bolo trochu zamračené, potom opäť veselé ale celkovo, keď sa na to pozriem, bol to skvelý život,“ spomína František Nedvěd a jeho bratovi neostáva iné, len s ním súhlasiť.

Počas svojej kariéry sa bratia niekoľkokrát schádzali a rozchádzali. V 60. rokoch spolu začínali v kapele The Thuree Long Fingers, neskôr v The Preachers, potom v skupine Toronto, od roku 1975 to bola kapela Spirituál Kvintet a nakoniec Brontosauři, ktorý Nedvědovcov preslávili. Neskôr sa bratia vydali každý svojou cestou, aby sa po rokoch znova zišli a svoje posledné roky na pódiách strávili spolu.

Každé obdobie malo plusy i mínusy

„Každé obdobie malo svoje plusy, každé malo svoje mínusy. Ten základný kladný činiteľ bol ten, že sme bratia, poznáme sa, vieme, čo jeden od druhého môžeme očakávať. Inak každé to obdobie bolo plodné, každé to obdobie sme si prežili určite v dobrom,“ uvažuje Fantišek a Honza ho dopĺňa: „Ja naprosto súhlasím. Ten náš muzikantský život bol skvelý v tom, že naše pesničky pozná veľa ľudí a či už to bol Kvintet alebo niečo iné, ľudia vždy prišli, spievali s nami a bol koniec“.

A že ľudia dodnes majú čo spievať, dokazujú stovky piesní, ktorými Nedvědovci dostávajú do varu už tri generácie. Vyšli z Honzovho pera a on sám tvrdí, že nemá problém každý deň napísať novú: „Ja som sa tak narodil. Každé ráno si môžem sadnúť s tužkou a napísať pesničku. Dôležitý však je pre mňa kľud, pohoda a potom tá pesnička ide sama. Keď nemám kľud, tak nepíšem“.

Na Slovensku i v Čechách hrajú rovnako radi

Každá pieseň z ich repertoáru je krásna, má hĺbku a zmysel. A práve preto, že ich piesne majú čo povedať každej vekovej kategórii, koncerty bratov Nedvědovcov, či už spoločné alebo sólo, sú zakaždým vypredané. A nezáleží na tom, či koncertujú v ich rodnom Česku alebo u nás na Slovensku, kam ich to vždy ťahalo. Naša krajina sa dokonca objavuje i v mnohých ich piesňach a slovenské publikum malo možnosť užívať si ich koncerty veľmi často. Medzi slovenským a českým obecenstvom však veľký rozdiel oni sami nevidia.

„Ja myslím, že ten rozdiel nejaký markantný nie je. Viac menej je to na tom obecenstve, ktoré príde na koncert, na ich nálade a tak. Viete, keď človek vyjde na pódium, ľudia si s ním spievajú, potom ide domov, tak čo sa tam dá ešte zmeniť,“ premýšľa Honza. Jeho brat s ním však tak úplne nesúhlasí. Jeho pohľad na naše publikum je širší: „Ja by som k tomu ešte možno dodal, že na slovenskej strane našej malej republiky sú ľudia trošku „vstřícnejší“. Ale to bude zrejme tým, že ten žáner, ktorý mi robíme, je tu trošku ochudobnený. Tu nie je také zázemie, ako máme my v Čechách, nakoľko tam je plno folkových, trampských a rôznych podobných kapiel. Tu je to skôr samý bigbeatik a rap a podobne, takže u vás je ten folk možno trošku vzácnejší. Ale každé publikum je dobré. Jazdíme sem rovnako radi ako do Čiech, avšak tu z toho máme o kúsoček väčšiu radosť. Inak ľudia sú úplne rovnakí, tu nie je čo riešiť“.

Honza plánuje pozorovať hviezdy, Franta pokračuje v koncertovaní

Ich spoločnému koncertovaniu však odzvonilo. Fanúšikovia majú posledné možnosti užiť si oboch bratov naživo už len do konca júna. Na Slovensku majú naplánovaných ešte jedenásť koncertov, ten úplne posledný čaká fanúšikov 30.júna v Trenčíne. Rozhodnutie ukončiť koncertnú kariéru tak Honza Nedvěd myslí vážne.

„Proste starnem. Ja som urobil dvakrát toľko, čo ostatní, pretože som všetky tie pesničky musel zložiť a môj muzikantský život bol skutočne veľmi náročný a ja cítim, že moje telo už nie je úplne mladé. Rozhodol som sa preto, že si chcem ešte chvíľočku užívať život. Prvého júla si tak sadnem na lúku a budem sa dívať na hviezdy. A čo bude ďalej? Podľa mňa to bude smerovať nahor. Akurát by bolo pekné, keby to človeku vydržalo ešte aspoň dvadsať, tridsať rokov, ale pri zdraví, nie v chorobe,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie starší z bratov.

Naopak, František je stále plný elánu a v spievaní a koncertovaní chce pokračovať, i keď sám: „Ja budem spievať ďalej. Mňa to zatiaľ baví, rád jazdím, takže ak ma budú chcieť i na Slovensku, tak veľmi rád prídem a budem pokračovať v tom, čo sme započali spolu s Honzom a budem hrdo niesť to, že mám brata vedľa seba, i keď tam nebude, nakoľko budú znieť jeho piesne“. Dojatý Honza už len dodáva: „To bolo pekné“.

Nedvědi v Poprade
11
Galéria
Foto: Monika Vengrínová / Zdroj: Dnes24.sk
Nedvědi v Poprade
1
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM