Bývalá letuška Janka: Na pohovoroch pre leteckú spoločnosť sa musíte usmievať

Desať rokov lietala po celom svete, aby sa neskôr mohla vrátiť domov pod Tatry. Svoje letecké skúsenosti začala zbierať v SkyEurope Airlines, kde strávila tri roky. Po nich nasledovalo sedem rokov, ktoré prežila v hlavnom meste Spojených Arabských Emirátov a v spoločnosti Etihad Airways.

Ako si sa stala letuškou? Išlo o niečo spontánne alebo to bol tvoj detský sen, ktorý si si splnila?

Sen tam bol, pretože si myslím, že každá mladá slečna, dokonca aj mladý chalan, v súčasnej dobe v rámci filmov majú určitú víziu a vedia o tejto profesii. Vzhľadom k tomu, že letušky alebo stevardi sú vždy upravení, usmievaví, to znamená, že musia byť šťastní (smiech). Všetci by sme chceli byť v živote šťastní, takže vysiela to signál takého upraveného, pohodového a na úrovni zovňajška, ale aj spôsobov ako takých. Moja ambícia v detstve nebola stať sa letuškou, aj keď ako dieťa som vnímala túto profesiu.

V roku 2007 si sa zúčastnila konkurzu pre leteckú spoločnosť SkyEurope Airlines. Ako prebiehalo prijímacie konanie?

Bolo to o určitých poveloch, napríklad či má človek hlasovú kapacitu, aby dokázal zakričať v rámci bezpečnosti, otázky typu, čo by si robila keby, poprípade či má nejaké skúsenosti v rámci servisu pre zákazníkov. Bolo toho viac, už si na všetko nespomínam. Človek sa musel prezentovať s veľkým úsmevom, ale to patrí pre akýkoľvek pohovor a tak, aby si nevytvoril nejakým spôsobom negatívny imidž.

Okrem množstva pozitívnych vecí, ktoré prináša práca v lietadle sa určite nájdu aj nejaké negatívne veci.

Toto povolanie je síce krásne, ale často aj veľmi náročné, pretože človek komunikuje s mnohými ľuďmi a mnohými kultúrami v rôznych fázach dňa. Niektorí ľudia sú unavení, iní mali ťažký deň, niekoho niekto naštval. Pozitívne myslenie a prístup je preto dôležitý a táto práca je nato ako stvorená, aby sa človek otvoril pozitívnym vnemom a vytvoril si imunitu voči negatívnemu.

Aké kritéria musí splniť uchádzať o prácu letušky alebo stevarda?

Pokiaľ sa bavíme o veľkých leteckých spoločnostiach, ktoré prijímajú nových členov na mesačnej báze ako sú Emirates, Etihad, Qatar Airways, Oman Air, Gulf Air z Bahrajnu či FlyDubai, tak si musíme uvedomiť, že si majú z čoho vyberať. Majú celosvetové pokrytie a pohovory robia celosvetovo každomesačne. Preto niet divu, že letecké spoločnosti si kladú latku vysoko. Vekové kritérium je na hranici 21 – 22 rokov. Čo sa týka kritérií v rámci bezpečnosti a výšky, kde napríklad Etihad má svoj limit 210 cm, pre Emirates a Qatar je to 212 cm. To znamená, že sa účastník postaví na špičky a vystrie ruky najvyššie ako môže. Je to odôvodnené z toho titulu, že palubný personál musí mať možnosť dosiahnuť hasiace prístroje, lekárničky, kyslíkové masky, kyslíkovú fľašu alebo vedieť zatvoriť úložný priestor. Ďalším kritériom je plávanie, úspešný kandidát by mal byť plavcom. Čo sa týka vzdelania, tak musíte mať dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou. Dôležitá je aj kvalitná fotografia. Pri každej spoločnosti si treba naštudovať, akú fotografiu od vás presne chcú, ako máte mať na nej upravené vlasy, aký make-up zvoliť, postoj tela či oblečenie. Jedným zo základných kritérií, keď sa uchádzate o túto prácu je vedieť dobre si prečítať inštrukcie a nič nepodceniť. Účastník nesmie mať viditeľné jazvy, tetovania, ktoré sú v oblasti rúk, krku a pre dievčatá, ktoré nosia sukne, tak aj na nohách od kolien smerom nižšie. Toto je taký základ.

Desať rokov si strávila lietaním po celom svete. Okrem pekných zážitkov si musela zažiť aj ťažšie chvíle. Spomenieš si na svoj najhorší zážitok spojený s touto profesiou?

Ja som sa za desať rokov naučila, že pri krízových situáciách si človek musí zachovať chladnú hlavu. Bola som svedkom viacerých konfliktov. Napríklad na lete sa dve kolegyne navzájom sporili, ktorá vykoná danú úlohu, pričom by sme čakali presný opak. Nakoniec bol z toho veľký konflikt a krik. Jedna chcela pomôcť druhej a druhá chcela pomôcť prvej. Nakoniec zakročila až kabín manažérka, ktorá im vysvetlila, že obe si chcú pomôcť navzájom, tak by sa nemali hádať. Občas som sa stretla aj s opitými pasažiermi, ktorí nezvládli nevyhnutne tlak, ktorý je v kabíne lietadla. Počula som aj príhodu s nešťastným koncom pre kabín manažérku. Problémom boli kultúrne rozdiely, ktoré skončili až tak, že pasažier dal facku kabín manažérke.

Kde všade si sa ako letuška dostala?

Moja veľmi obľúbená destinácia je New York, kde som sa vybrala aj v rámci svojej dovolenky. Absolútne úžasným zážitkom bolo pre mňa navštíviť Hong Kong, čím som si splnila detský sen. Veľmi rada spomínam na čas, ktorý som strávila v Manile. Minulý rok začal Etihad lietanie do Perthu, takže predtým než som odišla, tak som sa tam dostala. V Brisbane som sa objímala s kengurami a koalami, zavítala som aj do mesta, kde sa najlepšie žije, čiže do Melbourne.V rámci dovoleniek a voľných leteniek, ktoré máte ako zamestnanec k dispozícii, som mala možnosť ísť na Bali. Zaujímavý bol aj pobyt v Kuala Lumpur, Thajsko, Phuket alebo Bangkok. Vytúženým snom bola Moskva, lebo som sa tam dlho nevedela dostať a o to väčšiu radosť som mala, keď som tam zavítala.

Vyzerá to tak, že si zavítala takmer všade. Je však ešte miesto, kde by si rada dostala?

Verím, že sa mi podarí dostať do San Francisca, do ktorého spoločnosť začala lietať až, keď som odišla. Ďalším mojim snom je Los Angeles a v rámci Ameriky ešte New Orleans.

Sedem rokov si žila v Abu Dhabi v Spojených Arabských Emirátoch. V čom je táto krajina odlišná od Slovenska?

Najväčší rozdielom je teplota, ktorá sa v priemere pohybuje na 50 stupňoch. Od skorého decembra do skorého februára je tam dýchateľne, čiže nejakých 20 stupňov. Lenže chlad tam a tu je iný. Keď je tam 25 stupňov, tak si človek myslí, že mrzne, pretože teplotný výkyv je dosť výrazný. Čo však chcem podotknúť, tak bezpečnosť je tu na veľmi vysokej úrovni. Nekradnú sa tam autá, neexistuje niečo také ako prepadnutie či únos. Ide o bezpečný región, pretože tu je každý na pracovné víza.

V čom by si podľa teba mali brať Arabi príklad od Slovákov?

Povedala by som, že slovenská komunita je obľúbená, nakoľko sme pracovití a šikovní. Naše slečny a chlapci, ktorí pracujú v leteckých spoločnostiach sú touto prácou nadšení, pretože im otvára nové možnosti spoznávať svet a slušne si zarobiť.

Podľa tvojich slov to vyzerá tak, že práca letušky je geniálna. Prečo si s ňou skončila?

Desať rokov bolo pre mňa o cestovaní, zarábaní finančných prostriedkov a následnom ďalšom uplatnení. To je ako keby ste chodili na vysokú školu desať rokov, možné to je a môžete ísť z jednej vysokej školy na druhú, ale treba to niekedy zastaviť. Bola to pre mňa vynikajúca škola a verím, že všetky svoje poznatky a informácie sprostredkujem i­ným.

Je v súčasnej dobe Slovensko pre letecké spoločnosti v hľadaní vhodných adeptov na zamestnanie atraktívne?

Je naše veľké šťastie, že letecké spoločnosti zaznamenali Slovensko a chodia robiť výbery napríklad do Bratislavy, Košíc, ale napríklad vo februári boli Emirates aj v Smokovci.

Už takmer rok nepracuješ v tejto profesii. Nechýba ti lietanie?

Chýba, ale aj nechýba. Je pravdou, že dva-tri roky sú štandardným časom a dobou, kedy to ľudské telo vníma dobre. V mojom prípade to bolo desať rokov a môže to mať za následok napríklad to, že človek má problémy so spánkom, nevie si uvedomiť či je deň alebo noc, pretože biorytmus je úplne narušený, takže v tomto smere mi to nechýba. Nechýba mi skoré vstávanie, ísť na let o druhej ráno a byť na nohách celú noc. Čo mi chýba, tak sú kolegovia.

Foto: archív J. Sarnová