COOP Jednota Prešov vie, čo chutí východu
Vedeli ste, že na východnom Slovensku sa zemiaky volajú grule, poctivá kapusta sa kupuje bez konzervantov a čajové zmesi sa miešajú z lokálnych byliniek podľa receptúr overených farmaceutmi?
Nájdete ich v tradičnej sieti domácich potravín spolu s lokálne vyrobenými ponožkami, ktoré zákazníci volajú jednoducho todejky. A práve v tom je čaro COOP Jednoty Prešov. Na východe nestačí potraviny len predávať. Treba vedieť, čomu ľudia dôverujú a prečo sa po niektoré výrobky vracajú celé roky. 114 predajní v ôsmich okresoch – od Podolínca cez Bardejov, Sabinov, Prešov a Košice až po Michalovce – spája to, čo je pre región typické, blízke a overené. Vyše 70 percent jej sortimentu tvoria slovenské výrobky.
Nie je to málo. Najmä v kraji, ktorý tvorí nie jeden, ale hneď niekoľko rozdielnych svetov. Inak sa nakupuje v Prešove či Košiciach, kde COOP Jednota súperí s veľkými reťazcami, inak na Spiši alebo v okolí Starej Ľubovne, kde ľudia stále dôverujú svojmu pekárovi, mäsiarovi či cukrárovi. „Každý región má svoje chute. A na východe sú tie chute výrazné,“ hovorí predseda predstavenstva COOP Jednota Prešov Ing. Štefan Bujňák. Práve na tom stojí aj obchodná stratégia družstva – neuniformovať, ale pochopiť, čo ľudia v jednotlivých okresoch naozaj chcú.
To je aj dôvod, prečo sa v Prešove napokon nevybrali cestou jednej vlastnej pekárne pre celé družstvo. Pri takom širokom zábere by tým vytlačili lokálnych dodávateľov, na ktorých sú zákazníci zvyknutí. V každom okrese funguje iný obľúbený chlieb, iný pekár, iný mäsiar. Starší zákazníci si na niektorý bochník pokojne aj počkajú. COOP Jednota Prešov preto radšej skladá sieť z overených regionálnych mien, než aby všetko zjednotila pod jednu výrobu. Aj v tom je jej sila: nie je to anonymný distribútor, ale obchod, ktorý vie, že chuť sa nedá centralizovať.
Modernizácia bez straty kontaktu
COOP Jednota Prešov pritom nestojí len na tradícii. V Prešove už otvorila dve predajne 24/7, prvú na Vansovej a druhú len nedávno na Sabinovskej ulici. Skúsenosť s prvou je podľa vedenia pozitívna, ľudia si na nový režim zvykajú a bezobslužný model zvyšuje produktivitu predajne. „O osemnástej hodine sa prepne do režimu bez obsluhy a končí sa ráno o šiestej,“ opisuje Štefan Bujňák. Nakupuje sa večer, nadránom aj po ceste domov. Zákazník sa jednoducho zastaví vtedy, keď mu to vyhovuje.
V hre sú aj ďalšie úvahy. Zaujímavé môžu byť turisticky exponované lokality ako Veľký Šariš, Stará Ľubovňa či Pieniny a okolie Červeného Kláštora, kde by takýto formát mohol fungovať aj pre turistov a chalupárov. K tomu sa pridáva aj skúšanie noviniek – od online rozvozu v Prešove a Košiciach až po testovanie mikrobyliniek od pestovateľa z Ľutiny. Modernizácia tu teda neznamená odstrihnutie od regiónu, ale snahu nájsť formát, v ktorom bude fungovať aj o pár rokov ako normálny spôsob nákupu.
Živá kapusta bez kompromisov
Ak má mať tento kraj chuť jedného jedla, pokojne to môže byť mačanka – poctivá polievka z jušky, teda zo šťavy z kyslej kapusty, ktorú si každá rodina robí po svojom. A pri kapuste sa na severe východu nedá obísť firma TIS zo Starej Ľubovne. Bratia Regecovci začínali v roku 1993 výkupom ovocia a zeleniny. Od roku 1997 zásobujú COOP Jednotu Prešov a robia tak dodnes. Okrem čerstvého ovocia a zeleniny od dodávateľov, ktorým dôverujú, pestujú vlastnú kapustu, uhorky aj toporecké zemiaky a vyrábajú vlastné produkty – kvasené, mliečne aj mäsové.
Ich vlajkovou loďou je kvasená kapusta Toporec. „Na trhu chýbala poctivá kvasená kapusta. Veľkovýroby ju balili do „sáčkov“ a aby zastavili kvasenie, museli použiť konzervanty. Tie zabíjajú baktérie mliečneho kvasenia, ktoré sú vzácne pre naše trávenie. My sme chceli predávať živú, poctivú kapustu, ktorú sme robievali doma,“ hovorí Ľuboš Regec. Toporecká dedova kvasená kapusta sa dodáva vo vedrách s ventilom, ktorý umožňuje živým baktériám ďalej pracovať. Žiadny chemický konzervant, žiadne skratky, záruka 21 dní. „Recept je rovnaký ako za čias deda, ktorý kapustu pestoval a staral sa o ňu. Čím viac to budete vylepšovať, tým horšie. V jednoduchosti je krása,“ dodáva Ľuboš Regec. Dnes firma TIS vyrába okolo 150 ton remeselnej kapusty ročne. Pod značkou Toporec ponúka aj Ľubovniansku čalamádu – fermentovanú zeleninu zaliatu vlastným nálevom s korením podľa domácej receptúry.
Rovnako vážne berú v TIS aj grule. Toporecké zemiaky po zbere nejdú hneď na pult. „Spišské zemiaky sa najprv musia vydýchať, odležať a až potom sa triedia, aby boli naozaj dobré na konzumáciu aj na skladovanie doma,“ vysvetľuje Regec. A pridáva aj vetu, ktorá presne vystihuje význam spolupráce s regionálnou sieťou: „Ten základný obchod s Jednotou nás živí. Vďaka nemu môžeme vyrábať produkty, ktoré ľuďom reálne pomáhajú.“ Pri TIS je dobre vidieť, čo COOP Jednota Prešov robí: nie je len odberateľom, ale stabilným kanálom, vďaka ktorému sa poctivý výrobok dostane k ľuďom každý deň, nielen na farmárskom trhu alebo pri sviatočnej akcii.
Elixír z Plavnice
Ak TIS ukazuje silu poctivej výroby potravín, Agrokarpaty z Plavnice ukazujú, že lokálny produkt môže byť zároveň remeselný aj odborne podkutý. Na severe Spiša, v jednej z najčistejších lokalít Slovenska, pestujú približne na 330 hektároch liečivé rastliny – od rumančeka, nechtíka, mäty a medovky až po rakytník, repík, ľubovník či pestrec. Vyrábajú z nich čaje pod značkou Elixír. Časť bylín zbierajú aj vo voľnej prírode, sušia ich v špeciálnych sušiarňach a aromatické rastliny spracúvajú tesne pred balením, aby nestratili vzácne oleje. Čajové receptúry navyše vznikajú v spolupráci s farmaceutmi a odborníkmi, ktorí odporúčajú správne pomery bylín aj vhodné odrody s najvyšším obsahom účinných látok.
„Mnoho ľudí začne piť čaje až vtedy, keď sú chorí, no omnoho lepšie je piť ich pravidelne a predchádzať problémom,“ hovorí Helena Petrusová, ktorá pokračuje v rodinnej firme založenej jej otcom. Ako novodobá znalkyňa bylín prepája skúsenosť predchádzajúcej generácie s odborným prístupom, citom pre kvalitu a presvedčením, že dobrý čaj nevzniká skratkami, ale od semienka až po hotovú receptúru. Práve v tom je podstata firmy Agrokarpaty. V Plavnici nemajú pod kontrolou iba konečný výrobok, ale celý proces, ktorý mu dáva zmysel aj dôveryhodnosť. „My nerobíme čaj z odšťaveného rakytníka, ale z celého plodu. Práve preto v ňom zostáva olej aj karotenoidy. Nálev býva mierne mútny, vrecúško niekedy zožltne, ale to je dôkaz, že v čaji ostalo to, čo tam má byť,“ vysvetľuje na príklade Helena Petrusová.
Dlhoročná spolupráca s COOP Jednotou sa začala na východe, v spotrebnom družstve Prešov. Odtiaľ sa čaje Elixír postupne dostávali cez ďalšie družstvá ďalej po Slovensku, až prišla privátna značka v bio kvalite. Dnes podľa Heleny Petrusovej tvorí segment COOP Jednoty približne štvrtinu obratu firmy. Dôležité je však aj to, že sa cez Jednotu dostanú aj do malých predajní. Nie ako sviatočný tovar, ale ako bežná súčasť nákupu.
Pre COOP Jednotu vyrábajú napríklad rakytník s medovkou či šípku s rakytníkom. Pre deti zase namiešala Helena Petrusová vlastnú bylinkovú receptúru pre čaj Junior pod značkou COOP so slezom, rumančekom a trochou mäty, ktoré prospievajú žalúdku aj dýchacím cestám. Receptúra neskôr získala ocenenie za pomer kvality a ceny pri privátnych značkách. Aj preto spolupráca firmy Agrokarpaty s COOP Jednotou nepôsobí len ako obchodný vzťah. Je v nej priestor na poctivosť, remeslo aj dôveru v kvalitný produkt, ktorý sa na nič nehrá. A práve preto sa čaje Elixír stali symbolom starostlivosti o seba, o krajinu aj o komunitu.
Todejky, ktoré ľudia naozaj nosia
A potom sú tu todejky. Ponožky od prešovskej firmy To-day pripomínajú, že dobrý regionálny obchod nestojí len na jedle. Stojí aj na znalosti bežného života. Bratia Kačmárovci kedysi podnikali s potravinami, ich otec pracoval v Jednote, no keď malé obchody prevalcovali veľké reťazce, preorientovali sa na výrobu ponožiek. Dnes ich predávajú v celej sieti COOP Jednoty Prešov a zákazníci si ich pýtajú pod vlastným menom. „Ponožky kupujú predavačky, majú ich vyskúšané a rady ich ponúkajú zákazníkom, lebo sú kvalitné,“ hovorí Ondrej Kačmár.
Dôležité je, že To-day nevyrába od stola. Pri rozvozoch počúva predavačky aj zákazníkov z dedín a menších miest a podľa toho skladá sortiment pracovných, zimných, turistických, športových aj zdravotných ponožiek. Aj preto sa tento nenápadný produkt tak dobre uchytil. „COOP Jednota nás potiahla nielen v začiatkoch, ale bez nej by sme výrobu dnes možno zabalili,“ priznáva bez okolkov Ondrej Kačmár. V čase lacného dovozu z Ázie je to silná veta aj presný obraz toho, čo takáto spolupráca znamená. Malá prešovská firma sa udržala aj preto, že mala odbyt v sieti, ktorá pozná potreby svojich zákazníkov.
Filozofia „jak še patrí“
Práve v tom je COOP Jednota Prešov špecifická. Nehrá sa na regionálnosť, ale stavia na nej každodenný obchod. Chute a zvyky východoslovenského regiónu pretavuje do ponuky, ktorú dostanete v najväčšom prešovskom Tempe aj v malej dedinskej predajni. Zákazníci dôverujú lokálnym výrobkom, poznajú svojich dodávateľov a v každom z ôsmich okresov sú to iné mená, iné chute, iné príbehy. Družstvo tomu prispôsobuje sortiment, modernizuje predajne a skúša nové formáty tam, kde dávajú ekonomický aj regionálny zmysel.
Aj v tom vidno, že nejde o náhodu: zeleninu zjednodušili na dvoch kľúčových dodávateľov, no pri mäse či pečive si, naopak, držia širšiu sieť, aby v predajniach zostalo to, na čo sú ľudia v jednotlivých okresoch zvyknutí. Nie je náhoda ani to, že v regióne patrí medzi silných zamestnávateľov. COOP Jednota Prešov zamestnáva viac ako šesťsto ľudí a aj tým je súčasťou bežného života na východe – nielen ako obchod, ale aj ako infraštruktúra každodennosti. „COOP Jednota to celé zastrešuje a ponúka zákazníkom to, na čo sú zvyknutí a čo potrebujú,“ hovorí Štefan Bujňák. Na východe to zjavne stále funguje. Tak, „jak še patrí“.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy.