Deň bláznov: Američania sú majstri zákerností

VIDEO: Prvoaprílové žarty si „svet“ osvojil už pred stáročiami v starovekom Ríme a v Indii. Ako sa oslavuje populárny Deň bláznov vo svete dnes a ktoré národy prežívajú tento sviatok najintenzívnejšie? 1.apríl s mimoriadnou obľubou využívajú aj sveto

Peter Štrbo

Na Deň bláznov sú svetové médiá často zahltené správami s tým najbizarnejším obsahom. Známe sú mnohé prípady. Tradičný britský denník The Guardian v roku 2009 vyhlásil, že po 188 rokoch prechádza z tlačenej verzie na Twitter, aby si posilnil svoju pozíciu na trhu. Rozhlasová stanica BBC v roku 1980 oznámila, že hodiny na londýnskom Big Bene prejdú na digitálny ukazovateľ v snahe držať krok s dobou. Veľký rozruch spôsobila aj skupina amerických vedcov. Tá pred časom vydala článok, ktorý oznamoval, že alabamskí zákonodarcovia odhlasovali zmenu matematickej konštanty Pí z 3,14159 na „biblickú hodnotu“ 3,0. Tento oznam sa krajinou šíril bleskovou rýchlosťou a medzi občanmi vyvolal veľkú vlnu nevôle. Tieto prípady zhrnul denník SME v hitparáde [link=http://www­.sme.sk/c/583283­9/desat-naozaj-nepodarenych-prvoaprilovych-zartov.html]Desať naozaj (ne)podarených prvoaprílových žartov[/link].

Spočiatku bol 1. apríl viac-menej rodinnou záležitosťou, neskôr sa však rôzne žartíky začali robiť aj medzi priateľmi a známymi. V Anglicku je žartíkom zasvätené iba ráno. V Škótsku sa sviatok slávil dokonca až dva dni – druhý deň sa nazýval Zadkový (slušne povedané) deň a žarty boli krutejšie a expresívnejšie, venované najmä sedacej časti ľudského tela… V Portugalsku sa „bláznivý“ apríl oslavuje v nedeľu a v pondelok pred veľkým pôstom. K najobvyklejším žartom patrí sypanie múky na svojich priateľov. Tento sviatok si osvojili najmä obyvatelia Spojených štátov amerických, ktorí často ženú svoje žartíky až do krajností a nezriedka ich „practical jokes“ hraničia so zákernosťou. Do USA priniesli April Fools' Day kolonisti z Anglicka a Francúzska. Američania svoje žartíky veľmi radi (a často) zverejňujú na internete. Vďaka tomu vznikla aj nasledujúca zbierka TOP TEN prvoaprílových šialenstiev zachytených kamerou:

<iframe width=„440“ height=„253“ src=„http://w­ww.youtube.com/em­bed/k215nMlw_qA“ frameborder=„0“ allowfullscre­en></iframe>

Od starovekého Ríma až po súčasnosť

Základy dnes už celosvetovej tradície položili v starovekom Ríme, kde sa tento sviatok nazýval Hilaria a bol zasvätený bohovi Attisovi. Sviatok roztopaše a smiechu trval od 25. marca a vyvrcholil 1. apríla.

Stáročia sa Deň bláznov oslavuje aj v ďalekej Indii, kde sa slávnosti Huli konali od 30. marca do 1. apríla a vyznačovali sa veľkolepými karnevalmi a maskami. Ľudia museli vypĺňať rôzne nezmyselné príkazy a ak nevedeli vtipne reagovať, či nepochopili, že ide o žart, vyvolávali v okolí salvy smiechu a nazývali ich bláznami osláv.

Od 14. do 16. storočia takmer celý západný (kresťanský) svet oslavoval príchod nového roku práve v tento deň (slávnosti boli prevzaté zo starorímskych), respektíve na začiatok apríla pripadali veľkonočné sviatky, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Roku 1582 zaviedol pápež Gregor XIII. reformu juliánskeho kalendára a príchod nového roka sa presunul na 1. január. Ako prvý panovník prijal gregoriánsky kalendár francúzsky kráľ Karol IX. roku 1564, ktorý presunul oslavy príchodu nového roka na 1. január, takže 1. apríl zostal už iba ako sviatok žartov a veselosti.

Zdroj: TASR, autor, aktualne.sk, sme.sk, youtube.com

Tento článok nie je možné komentovať.