Dobrá akustika znižuje opakované hospitalizácie až o 56 %, a tiež lekárske pochybenia
Slovensko plánuje v nasledujúcich rokoch investovať do modernizácie zdravotníckych zariadení takmer 1,5 miliardy eur. Okrem zlepšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti je tak šanca znížiť aj počet hospitalizácií a spotrebu liekov.
Aj na tieto parametre má totiž vplyv nemocničné prostredie. Nemocnica v Starej Ľubovni patrí aj v tomto aspekte medzi pionierov a lídrov na Slovensku.
Vedecké štúdie potvrdzujú, že na pacientov má vplyv aj to, či sa zotavujú v dobrom alebo nevhodnom zvukovom prostredí. Podľa štúdie uskutočnenej na stovke pacientov s bolesťami hrudníka vo švédskom meste Huddinge, po uplynutí 3 mesiacov potrebovalo opakovanú hospitalizáciu o 56 % menej pacientov z dobrého zvukového prostredia.
Počas uzdravovania totiž hrajú dôležitú úlohu odpočinok a spánok, pre ktoré potrebujeme čo najkľudnejšie prostredie. V nemocničných izbách je však úroveň hluku vyššia. „Kvôli vysokým nárokom na hygienu sa tu používajú prevažne tvrdé materiály, ako kov a drevo, čo spôsobuje, že hluk nemá byť čím pohltený, preto sa odráža a šíri v priestore. To znemožňuje kvalitný odpočinok,“ vysvetľuje Peter Petraško zo švédskej spoločnosti Ecophon, ktorá vyrába a dodáva akustické riešenia.
Podľa spomínanej štúdie stačilo nainštalovať strop pohlcujúci hluk a u pacientov, ktorí mali problémy s krvným tlakom a vysoký pulz, došlo k ich poklesu až o 24 %. Pacienti sa v takomto prostredí lepšie zotavovali a menej ich potrebovalo v nasledujúcich mesiacoch opätovnú hospitalizáciu.
U pacientov sa znížilo aj množstvo potrebných liekov, a to až o 67 %.
Skúsenosti zo Starej Ľubovne
Akustický strop využili v rámci rozsiahlej rekonštrukcie nemocnice aj v Starej Ľubovni. V rámci pilotného projektu odhlučnili priestory gynekológie a úrazovej chirurgie. „Chceme vytvárať čo najlepšie pracovné prostredie pre náš personál a hluk na sálach je významným faktorom. Zníženie hluku výrazne zlepšuje zrozumiteľnosť komunikácie, čo je nezanedbateľné,“ hovorí riaditeľ nemocnice MUDr. Peter Bizovský.
Dopĺňa ho Ľubomír Saloň, námestník pre úsek prevádzkový a technický, ktorý dodáva, že pri výbere materiálov a riešení zohrávali rolu 2 kľúčové aspekty: najvyššia možná hygiena, teda, aby sa stropy dali každý deň dezinfikovať, a vplyv na kvalitu prostredia pre personál aj klientov nemocnice.
Menej lekárskych pochybení
Vplyv zvukovej pohody na pracovné prostredie v zdravotníckych zariadeniach je merateľný. Akustická štúdia ďalšej švédskej nemocnice Hvidovre potvrdila zníženie rizika lekárskeho pochybenia po zlepšení akustických podmienok na operačnej sále.
„Operačné sály patria medzi priestory, kde komunikáciu výrazne ovplyvňuje hluk lekárskych prístrojov, kvôli ktorým sa reč personálu stáva menej zrozumiteľnou,“ vysvetľuje Peter Petraško. Rovnaké výsledky ako v nemocnici Hvidovre zaznamenali aj po rekonštrukcii operačných sál v Malmö.
V ortopedických operačných sálach bol nainštalovaný strop pohlcujúci zvuk, ktorý pokrýval až 85 % plochy stropu. Výsledkom bolo výrazné zníženie dozvuku. Zlepšila sa aj jasnosť reči, čo minimalizuje nedorozumenia.
(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy