Monika Vengrínová Rôzne

Druhá časť rozhovoru so známym gynekológom: Adnan Saade spomína i na svoj prvý pôrod v Poprade

Priam ošiaľ u vás vyvolal minulotýždňový rozhovor s popradským gynekológom Adnanom Saadem. Vtedy sme vám sľúbili aj jeho druhú časť, a keďže my sľuby plníme, tento raz sa v rozhovore dozviete, aká je pravda o hormonálnej antikoncepcii či ako je to s posúvaním veku prvorodičiek.

Ilustračný obrázok k článku Druhá časť rozhovoru so známym gynekológom: Adnan Saade spomína i na svoj prvý pôrod v Poprade
Foto: Peter Handzuš / Zdroj: Dnes24.sk
  • Spomínate si na ešte na svoj prvý pôrod?

Úplne presne. Bolo to v čase, keď som bol v Poprade ako študent na praxi. Na starosti ma vtedy mal doktor Adamkovič, ktorý bol veľmi kamarátsky. Pri pôrode sedel na stole a nechal ma všetko viesť samého. Kričal na mňa „doprava, doľava, ťahaj, hore, dole“. Smial sa, kričal „výborne, je to fantastické, toto sa mi páčilo“. Každý pôrod vtedy bol ako divadlo, a keď sa to podarilo, mali sme veľkú radosť.

  • Viete vôbec, koľko detí ste počas svojej praxe odrodili?

To sa nedá spočítať, ale za 25 rokov praxe určite niekoľko tisíc.

  • Myslíte si, že v dnešnej dobe sa rodí málo detí oproti minulosti?

Nie. Ja si myslím, že ľudia zle vnímajú dobu. Keď som študoval medicínu, tak sme sa učili, že keď žena rodí ako 28-ročná, tak je považovaná za starú prvorodičku. Ale dnes je iná doba. 28-ročná môže byť bakalárka alebo magisterka, chce si robiť doktorát, alebo ísť do zahraničia učiť sa jazyky alebo si len tak užíva. Čiže veková hranica prvého pôrodu sa posúva nahor. Za socializmu to bolo iné. Mladí mali prácu, byty, ženili sa, vydávali, boli zabezpečení. Dnes nosí dvadsaťročný ešte pampersky (úsmev).

  • Vnímate teda toto posúvanie vekovej hranice prvorodičiek ako problém?

Nie, to nie je problém. Ani sociálny, ani ekonomický. Je to moderné, taká je doba. Dnes je svet a spoločnosť otvorená. A otvorená spoločnosť hľadá iné možnosti. Aj pohľad vonkajšieho sveta je iný. Ľudia sú v myslení pokrokovejší. Nie ako v minulosti. Vtedy napríklad mužovi stačilo mať ženu, byt a krčmu nablízku (úsmev).

  • Ani z lekárskeho hľadiska to nie je problémom?

Nie, absolútne, pretože aj medicína je dnes pokrokovejšia. Predtým sme sa báli, aby deti neboli geneticky postihnuté, keď žena rodí v staršom veku. Ale dnes je aj výskum genetiky, skríningy, ktoré sa robia, na takej vysokej úrovni, že je možné vyhnúť sa takýmto komplikáciám. Nie je pravda, že žena, ktorá rodí ako dvadsaťročná je na tom lepšie. Dvadsaťročná žena ešte nie je dospelá ani psychicky, ani finančne, z tohto hľadiska je preto lepšie, keď rodí ako tridsaťročná. Myslím si, že trend je dobrý.

  • A čo pôrody okolo štyridsiatky?

Ja pochádzam z takej spoločnosti, kde sa to neodsudzuje. Prečo by sa malo. Žena má slobodu rozhodovať o svojom živote. Myslím, že by to malo záležať od každého individuálne podľa vlastných možností. Keď napríklad žena nájde toho pravého až po 35-ke, tak čo má robiť? Má sa predtým sama oplodniť? (smiech)

  • Aký máte názor na hormonálnu antikoncepciu?

Myslím si, že je to vhodná forma antikoncepcie. Je to vždy lepšie, ako keď nie je žiadna. A ani z medicínskeho hľadiska nie je taká nebezpečná, ako si niektorí myslia. Nebezpečnejšia ako hormonálna antikoncepcia je interrupcia. Hormonálna antikoncepcia sa odporúča od mladého veku až do veku, kým žena nechce rozmýšľať o gravidite, ale o iných prioritách. Takže, vo fertilnom veku, keď majú ženy iné starosti ako sú deti, študujú, budujú si kariéru, je lepšie užívať hormonálnu antikoncepciu. Jedna vec je istota, druhá sú pozitívne efekty na pleť, na vlasy, na celkový vzhľad.

  • Ako vy, zo svojho pohľadu cudzinca, vnímate stav zdravotníctva na Slovensku?

Aj keď každý na zdravotníctvo hundre, ja si myslím, že trend je dobrý a aj úroveň je dobrá. Viem to, pretože pochádzam z inej krajiny a moji spolužiaci, ktorí skončili na Slovensku, sú veľmi úspešní lekári. Ešte tie financie a keby sme pochopili úlohu zdravotníctva ako jedného z najdôležitejších faktorov v spoločnosti. Druhým je školstvo. Chvalabohu, Slovensko nepatrí do vojnovej oblasti, ale my ideme dávať veľký balík peňazí najskôr na vojnu a potom, čo ostane, dáme doma na zdravotníctvo a školstvo a iných milión vecí. Ale myslím si, že v našej spoločnosti je najdôležitejšie práve zdravotníctvo a školstvo a ostatné sociálne sféry, ktoré sú s tým spojené.

  • Byť gynekológom-pôrodníkom je ťažká práca. Viete sa doma vo voľnom čase vôbec od nej odosobniť, zabudnúť na to, čím ste?

Keďže manželka je pôrodná asistentka, tak ťažko (smiech). My túto prácu neberieme ako záťaž, obaja rozumieme tejto téme, takže sa aj doma o nej rozprávame. Jeden druhého nezaťažujeme, keď si rozprávame o hysterektómii alebo adnexotómii alebo o komplikovanom pôrode a podobne. Pre nás je to dennodenná téma.

  • A čo relax?

Tak, relaxujeme s deťmi. Občas ideme na chatu, na dovolenku. Nič mimoriadne.

  • Máte v našom meste alebo v okolí naozaj obľúbené miesta?

Samozrejme. Prvým je hokejový štadión. Som veľký fanúšik hokeja a naozaj tam rád chodím, najmä, keď je sezóna rozbehnutá. Druhým je Aquacity, potom naša chata na Dubine a posledným miestom sú Tatry. Radi chodíme do Smokovca, na Hrebienok a zvykli sme chodiť aj do Sliezskeho domu. Ale autom. Som turista, ale neznášam chodiť (smiech). Predstavte si, že idete do hôr a dostanete kŕč. Čo urobíte, zavoláte vrtuľník? Ja radšej chodím autom (smiech).

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie