Jeseň k nám zavíta v piatok predpoludním

Rovnodennosť (ekvinokcium) je v astronómii okamih, keď má Slnko voči svetovému rovníku nulovú deklináciu a slnečné lúče dopadajú v mieste rovníka kolmo na zemský povrch. V okamihu rovnodennosti sa Slnko nachádza v jesennom alebo v jarnom bode.

Tento jav je spôsobený sklonom zemskej osi a obehom Zeme okolo Slnka. V čase jesennej rovnodennosti sa na severnej pologuli začína jeseň, na južnej pologuli jar. V deň jesennej i jarnej rovnodennosti je na hociktorom mieste na zemeguli deň rovnako dlhý ako noc. Odlišná je situácia na zemských póloch. Jesennou rovnodennosťou na severnom póle – v Arktíde – začína polročná polárna noc – slnko zapadne a vyjde až po dni jarnej rovnodennosti (20. marca 2012). Opačná je situácia na južnom póle – v Antarktíde. Tam sa začína polárny deň, ktorý bude trvať tiež pol roka.

Okamih rovnodennosti nenastáva každý rok v rovnakom čase. Príčinou toho je rozdielna dĺžka roku astronomického a občianskeho roka a vkladanie prestupného dňa – 29. februára – každý štvrtý rok. Začiatok tzv. astronomickej jesene nastáva v rozmedzí od 21. do 24. septembra.

Na rozdiel od zimného a letného slnovratu alebo príchodu jari sa jesenná rovnodennosť spája s menším množstvom ľudových pranostík. Toto obdobie má však takisto svoje čaro. Prichádza doba babieho (či indiánskeho) leta, vo vzduchu možno spozorovať ľahké pavučiny ale aj biele chumáče z topoľov pripomínajúce páperie. Dni sa začínajú skracovať, ubúda prirodzeného svetla. Pradávne legendy hovoria, že Slnečný Boh starne a chystá sa na odchod, kým Bohyňa-matka je v očakávaní príchodu svojho syna – nového mocného Slnka, ktoré zažiari v deň zimného slnovratu. Príroda sa ukladá na zimný spánok, vládne obdobie harmónie a vyrovnanosti, stromy v záhradách ponúkajú svoje posledné plody. Obdobie jesene svojím pokojom vraj symbolizuje vzťah matky a dcéry.

Je to doba, kedy sa zvykne ďakovať poliam, záhradám a vinohradom za dobrú úrodu, čas oberačiek a nového vína. Je to aj obdobie ľudovej mágie od kúziel na liečbu chorôb a zachovanie zdravia až po kúzla milostné. Využívali sa pri tom hlavne bylinky nazbierané behom leta – rôzne čaje, či tajomné zmesi naložené vo víne, ale aj sušené bylinky v plátenných vrecúškach, ktoré sa nosili zavesené na krku. Sušená mäta údajne ochraňovala svojho nositeľa pred urieknutím a pomáhala pri obchodnom jednaní, voňavá levanduľa sa zas vkladala pod vankúš alebo medzi bielizeň. Tradičné sú aj jedlá pre toto obdobie – jesť by sa malo to, čo sa v sadoch a záhradách urodilo pred definitívnym odchodom leta, teda ovocie, zelenina, strukoviny a hlavne kukurica. Veľmi populárnym jesenným jedlom bola v minulosti fazuľa a kukuričný chlieb.

O jesennej rovnodennosti sa zvykne hovoriť, že patrí k „menším veľkým dňom“ v roku.

Zdroj: TASR