Kalamita v Tatrách urýchlila budovanie infraštruktúry cestovného ruchu
Dnes je to presne osem rokov, čo Vysoké Tatry postihla veterná kalamita a zničila veľkú časť tatranského lesa. Riaditeľ Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry Peter Chudý len niekoľko mesiacov predtým nastúpil do svojej funkcie a kalamita sa jeho osobne veľmi dotkla.
„Nebol som tu ešte ani pár mesiacov a dostali sme túto ranu. Vyzeralo to tak, aspoň podľa vyjadrení niektorých našich štátnych predstaviteľov, že v Tatrách skončil cestovný ruch aj kúpeľná liečba. Som rád, že po niekoľkých rokoch môžeme konštatovať, že to nebola pravda,“ zhodnotil Chudý.
V tom období sa podľa neho miestnym podnikateľom podaril husársky kúsok, keď bezprostredne po kalamite na začiatku decembra otvorili zimnú lyžiarsku sezónu 2004/2005, dokonca za prítomnosti prezidenta. Vysoké Tatry vtedy prišlo podporiť asi 3000 návštevníkov.
„Treba jednoznačne povedať, že roky 2005 a 2006 predstavovali určitú stagnáciu v počte návštevníkov, bol minimálny nárast, v nasledujúcich rokoch sa tie čísla driapali výrazne hore. Potom nás však zasiahla hospodárstva kríza, návštevnosť opäť klesla, teraz, posledné dva roky to opäť rastie,“ zhodnotil návštevnosť za posledných osem rokov Chudý. Vývoj návštevnosti Vysokých Tatier a rozvoj cestovného ruchu, ktorý bol poznačený veternou kalamitou, sa podľa neho vyvíja v pozitívnych číslach jednak vďaka prírode ale aj rozvoju hospodárstva.
Do Tatier chodí viac domácich
„Výrazne sa nám zmenila štruktúra návštevnosti. Pred kalamitou sme mali 55% domáci návštevníkov a 45% zahraničných. Ten vzájomný pomer sa nám po kalamite nepodarilo vykompenzovať a domácich návštevníkov tak máme 65%, zvyšní sú zahraniční turisti,“ objasnil Chudý.
Oveľa výraznejšie zmeny nastali v oblasti cestovného ruchu v zimnej sezóne ako v letnej. Vedúca pozícia sa podľa Chudého v Tatrách zo Štrbského Plesa presunula do Tatranskej Lomnice aj vďaka rozvoju infraštruktúry. Už pred kalamitou tu boli zámery na modernizáciu a kompletizáciu lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách. Ochranári, samospráva i lesníci sa nakoniec zhodli v tom, že rozvíjať sa budú len existujúce strediská a nemali by sa otvárať nové lokality.
„Táto veterná kalamita nejakým spôsobom pomohla realizáciu týchto plánov urýchliť. Z tohto pohľadu treba povedať, že pozitívny prínos kalamity bol v tom, že sa začali služby a budovanie infraštruktúry cestovného ruchu, najmä toho zimného, rozvíjať rýchlejšie, tak isto sa začalo s rekonštrukciu a modernizáciou budov,“ vysvetľuje Chudý. Za taký najväčší úspech považuje premenu komplexu Kriváň, Hviezdoslav, Jánošík na Štrbskom Plese na päť hviezdičkový hotel.
Okrem toho sa podarilo vytvoriť napr. bezbariérové chodníky a náučné chodníky, ktoré sa podľa Chudého ukázali ako celkom zaujímavá forma cestovného ruchu. Znovu sa objavili niektoré staré, zaniknuté atrakcie ako napr. člnkovanie na Štrbskom plese. Vybudovali sa tiež nové moderné atrakcie ako lanové parky a zjazdy z Hrebienka či Skalnatého plesa.