Miroslav Pomajdík Správy

Krásna vedkyňa z východu: Mária (27) vyzerá ako miss, no radšej poľudšťuje roboty!

Má tvár ako z obálky časopisu ale radšej sa venuje vede. Krásna odborníčka na umelú inteligenciu Mária Virčíková (27) chcela robiť vždy niečo neobvyklé a svetové, čo sa jej aj podarilo. Vo svojom odbore sa totiž venuje poľudšťovaniu robotov...

Ilustračný obrázok k článku Krásna vedkyňa z východu: Mária (27) vyzerá ako miss, no radšej poľudšťuje roboty!
Zdroj: Dnes24.sk

Mária Virčíková (27) z Technickej univerzity Košice sa zaoberá interakciou medzi človekom a strojom. Vďaka svojej práci videla polovicu sveta, no jej hlavnou motiváciou je zanietenie pre robotiku a kontakt s kreatívnymi ľuď­mi.

Čo vás ovplyvnilo najviac, aby ste si vybrali tento zaujímavý odbor, ktorému sa venujete? Bola to literatúra alebo sci-fi filmy, či niečo oveľa prozaickejšie?

Mňa osobne sci-fi filmy a literatúra veľmi nezaujímali. Až v našom laboratóriu ma chlapci priviedli napríklad k seriálu Červený trpaslík. Zvykli sme organizovať filmové večery, kde sme sledovali práve sci-fi filmy, ale ja som skôr výnimka, čo sa tohto týka. Ako malá som sa však radšej hrávala so stavebnicami ako s bábikami a babička mi veľmi veľa čítavala. Bola som veľmi zvedavá a to mi dodnes ostalo. Zvedavosť je dôležitá v tomto odbore – musíme si dávať otázku, ktorým smerom pôjdu technológie. Medzi mojich najbližších priateľov patria ľudia z umeleckého prostredia, z prostredia dizajnu a myslím si, že s nimi máme spoločné to, že nás zaujíma kreatívny a nekonvenčný prístup. Samozrejme – na rozdiel od mnohých lekárov alebo právnikov – sa nedá v detstve vedieť, že budete kybernetom alebo umelým inteligentom. Vedela som toľko, že chcem robiť niečo neobvyklé a svetové. Atmosféra v Centre pre Inteligentné technológie ma inšpiruje naďalej k mojej práci a myslím si, že máme podmienky pre vedeckú kariéru na svetovej úrovni.

Má vedec s podobným zameraním ako vy na Slovensku možnosti a materiálne zabezpečenie, umožňujúce prácu na svetovej úrovni?

Materiálne zabezpečenie určite áno. Najmä vďaka rôznym štrukturálnym fondom a projektom. Momentálne sa môžeme rozvíjať aj prostredníctvom vznikajúcemu technologickému parku. Sú to peniaze na nákup zariadení a na vycestovanie napríklad na konferencie alebo návštevy svetových pracovísk. Druhá vec sú platy – mám štipendium vo výške necelých 600 eur, čo mi zatiaľ postačuje – neviem ako v budúcnosti, keď budem mať rodinu. Taktiež platy docentov a profesorov nie sú tajné informácie – súvisí to vo všeobecnosti s postavením školstva a vedy na Slovensku. Ostávam pre moje zanietenie pre umelú inteligenciu a robotiku a pre kontakt s mladými kreatívnymi ľuďmi, nie pre plat. Avšak musím povedať, že to neberiem ako prácu v pravom slova zmysle – v prvom rade rozvíjam seba a moje vedomosti s benefitom, že kooperujem s inšpiratívnymi ľuďmi u nás aj v zahraničí a videla som pol sveta. To najdôležitejšie pre mňa a pre moju doterajšiu prácu sú však rozhovory a podmienky u môjho školiteľa, profesora Sinčáka, s ktorým sa človek nemá šancu nudiť.

Mohli by ste nám prezradiť s akými technológiami pracujete? A či sú vhodné pre zameranie vašej práce, ktorá sa orientuje na prácu s človekom?

Zaoberám sa interakciou človek-stroj a snažím sa navrhnúť taký spôsob komunikácie medzi človekom a robotom, aby to bolo človeku komfortné, príjemné a človek by sa pri tejto interakcii dobre cítil a podával optimálne výkony. V Centre pre inteligentné technológie sa pracovalo s rôznymi technológiami – napríklad s Legom NXT Mindstorms, so psom AIBOom a momentálne sa pracuje s francúzskym humanoidom NAO. Z technologického parku očakávame ďalších robotov – španielskeho Qba a amerického humanoida od Hanson Robotics, ktorý má špeciálnu tvár schopnú simulovať emócie. Aj to, či sú to vhodné technológie, teda, ako takéto roboty prijíma človek, je obsahom mojej práce. Súvisí to z tzv. tajomným valom, ktorý hovorí, že ľudia neakceptujú roboty, ktoré sú až príliš ľudské. Taktiež rôzne skupiny ľudí majú iné požiadavky alebo očakávania na fyzický výzor, ako aj na schopnosti robotov.

Má naša spoločnosť záujem o robotov, ktorí by v mnohom nahradili činnosť ľudí?

Roboty už nahradili prácu ľudí v priemyselnom prostredí. V súčasnosti sa roboty premiestňujú do domácnosti vo forme robotických vysávačov alebo umývačov okien, kde hovoríme o servisnej robotike. Európska únia predpokladá, o desaťročie narastie počet servisných robotov o 20 percent. Súčasne sa v experimentálnom výskume pracuje na sociálnych robotoch, ktorí už teraz napomáhajú v liečbe autizmu, zvyšovaniu efektívnosti výučby, rehabilitačnej robotike a pod. Verím, že takéto roboty dokážu zlepšiť kvalitu života ľudí v mnohých smeroch.

Kde všade môže byť podľa vás robot nápomocný? Aké sú výhody takéhoto pomocníka napríklad v spoločenskej sfé­re?

Možnosti robotiky sú neobmedzené a sú zviazané s vývojom výpočtovej techniky, technológií počítačových sietí a ďalších príbuzných oblastí. Na druhej strane, nasadzovanie robotov musí riešiť veľké problémy – právne, etické a morálne. Taktiež zložité povedať, či robot pomocník vo forme „robota-humanoida“ bude súčasťou domácnosti alebo nie. Špeciálne umelá inteligencia sa zaoberá schopnosťou učenia sa. Ale – čo ak sa robot naučí niečo, čo nie je správne alebo niekomu poškodí, ublíži?

Ľudské správanie vyplýva zo zložitého komplexu procesov (od emócií, motivácií, myslenia atď.), je možne ho nasimulovať matematickými algoritmami?

Ak túto otázku pretransformujeme do podoby, či je možné nasimulovať prejavy ľudského správania – tak áno. Robot môže napríklad ukázať emóciu, ale dnes nie sme schopní urobiť stroj, ktorý by ju precítil. Nevieme popísať samých seba. V robotike existujú skupiny, ktoré prísne vychádzajú z biologických výskumov alebo napríklad z neurovedy, ale môj názor je taký, že je to už ako hra na Boha. Som presvedčená, že robot môže byť spoločníkom človeka, aj keď len simulujeme prejavy emócií, keďže užívateľa nemusí zaujímať, aký algoritmus je vo vnútri. Netvrdím, že sa neinšpirujeme biologickými procesmi v prírode alebo u človeka – práve naopak, mnoho algoritmov alebo metód vychádza z takejto inšpirácie.

Zaoberáte sa problematikou „poľudšťovania“ robotov, myslíte si, že raz dosiahne vývoj robotiky úroveň, akú poznáme z filmov ako A.I. Umelá inteligencia, Ja, robot, či Číslo 5 žije?

Filmy Umelá inteligencia a Ja, robot sme ako študenti mali analyzovať, keďže obsahujú rozličné aspekty hodné zamyslenia sa. Veda ovplyvňuje sci-fi, ale aj sci-fi vedu. Napríklad v Ja, robot bola tzv. V.I.K.I (Virtual Interactive Kinetic Intelligence) – niečo ako program – alebo server, ktorý ovplyvňoval činnosť robotov. S nadhľadom by sme mohli povedať, že dnes sa na takej V.I.K.I pracuje v podobe klaudovej robotiky. Taktiež nám takéto filmy ukazujú, čo by sa v najhoršom prípade mohlo stať. Dôležité bude, aby každý robot mal svojho majiteľa a aby majiteľ bol za činnosť robota zodpovedný. Je tam veľa legislatívnych problémov, vrátane štandardizácie robotických platforiem a programového vybavenia. Teším sa na budúcnosť a chcem sa podieľať na jej formovaní v oblasti robotiky.

Vedkyňa Mária Virčíková
6
Galéria
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM