Krásy a zaujímavosti okolitých obcí: V Štrbe dominuje kultúra a šport
Moderná obec, ktorá prelína modernosť so zvykmi a tradíciami, zaznamenáva v posledných rokoch rozmach cestovného ruchu.
Prvé zmienky o Štrbe pochádzajú z 13. storočia. Súčasťou rázovitej obce sú časti Tatranská Štrba i Štrbské Pleso, ktorých vznik ovplyvnila najmä výstavba Košicko-Bohumínskej železnice v 19. storočí. Tá vytvorila priaznivé podmienky aj pre rozvoj cestovného ruchu.
Zachovaná minulosť
V katastrálnom území obce Štrba prebieha od roku 2013 archeologický výskum zaniknutej osady Šoldov. „Archeológovia začali realizovať výskum už v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Našli tam rad nálezov, vrátane kríža z kostola, ktoré časovo usmerňujú jej vznik. Snažíme sa dopátrať aj k ďalším zaujímavým nálezom. Chceme niektoré objekty zhotoviť, aby pripomínali tú dobu. Pôdorys kostola sme už vymurovali,“ vysvetlil starosta obce Michal Sýkora.
Štrbská drevenica je dokonalou ukážkou vtedajšieho spôsobu života. „V minulosti boli v Štrbe dve ulice, kde boli samé drevenice. Potom si však obyvatelia začali stavať murované domy. Ostalo len niekoľko dreveníc. Jednu sme získali do vlastníctva obce. Obyvatelia ju vybavili pôvodným nábytkom, odevmi a všetkým, čo je pre nás typické. Mladá generácia i návštevníci majú možnosť vidieť, ako sa u nás žilo kedysi,“ prezradil.
Zaujímavosťou je aj kamenný stĺp Jánošíkova stupaj, ktorý sa nachádza na prístupovej ceste k Šoldovu. Ide o míľnik, na ktorom vidieť nápis Štrba i rímske číslice. „Traduje sa, že Juraj Jánošík tu skutočne bol. Zaujímavých vecí tu však máme omnoho viac. Boli sme typickou poľnohospodárskou obcou, v ktorej ľudia gazdovali, neskôr od roku 1958 hospodárili spoločne po vzniku poľnohospodárskeho družstva,“ dodal starosta.
Sú kultúrno-športovou obcou
Folklór má v obci už dlhoročnú tradíciu. Folklórne súbory Jánošík, Štrbän, Štrbian, Horec i Štrbianček vyvíjali bohatú činnosť. „Uchovávanie zvykov, tradícií a hodnôt patrí medzi naše priority. K folklóru máme veľmi blízko, neobjavili sme ho pred rokom ani dvoma, ako je v súčasnosti trendom. Nechýba u nás ani umelecká škola, prostredníctvom ktorej vychovávame mladú generáciu so vzťahom k tancu, hudbe a umeniu vôbec,“ skonštatoval s tým, že v obci žijú aj remeselníci, ktorí sa venujú napríklad šitiu súčastí krojov, kapcov, výrobe tradičných črpákov, drevorezieb či valašiek, ale žiaľ, nemajú nasledovníkov.
Obyvatelia nemajú blízko len ku kultúre s dlhoročnou tradíciou k poézii, ale aj športu. „Nie každá obec sa môže pochváliť tým, že má osem olympionikov, ktorí sa zúčastnili olympijských hier,“ doplnil.
Už vyše štyridsaťročnou tradíciou je Malý štrbský maratón, na ktorom sa každoročne stretnú nielen bežci z celého sveta, ale aj domáci športovci. „Na maratóne som si uvedomil, že by sme ho mohli nazvať Športová dedina, pretože nie je to len o maratóne zo Štrby do Liptovskej Tepličky a naspäť, ale aj o pretekoch pre deti a mládež. Pre milovníkov kratších tratí bola pripravená desaťkilometrová trať. Každý si nájde to svoje, podujatie je určené celým rodinám,“ poznamenal s tým, že väčšinu akcií zastrešuje obecný úrad.
Perla Vysokých Tatier
Jedným z najznámejších turistických a športových centier na Slovensku je Štrbské Pleso. Lákadlom sú každoročné kultúrne i športové akcie. Navštevuje ich množstvo turistov, bežcov, lyžiarov i reprezentantov. „Štrbské Pleso získalo u turistov v minulosti prívlastok „perla“ Vysokých Tatier najmä vďaka rozprávkovej atmosfére. Klíma v minulosti vplývala priaznivo na liečbu pacientov s chorobami dýchacích ciest, priaznivo pôsobí aj na turistov a športovcov. Športový areál si obľúbili športovci, ktorí ho využívajú na prípravu či regeneráciu,“ objasnil a dodal, že medzi obľúbené podujatia patrí napríklad Štrbská športová smršť, Benátska noc, Rezbárske sympózium, folklórne vystúpenia pod skokanskými mostíkmi, Ľudové umelecké remeslá i podujatia na Veľkú noc a Silvestra.
Nájdeme tu aj niekoľko naj. „Dominantou štrbského chotára je Štrbský štít, skokanské mostíky, Štrbské Pleso má najvyššie položenú poštu, kostolík, jazero leží priamo na hlavnom európskom rozvodí, jeho vody odtekajú do dvoch morí. V Štrbe sa nachádza najvyššie položené diaľničné odpočívadlo, najvyššie položené poľnohospodárske družstvo. V Tatranskej Štrbe zas najvyššie položená rýchliková stanica a ozubnicová železnica, ktorá bola pôvodne vybudovaná ako parná, od roku 1970 je v súčasnej podobe a plánuje sa jej modernizácia,“ uviedol.
Ťahajú za jeden koniec a plánujú
Dominantou štrbského erbu je svätoondrejský a kresťanský kríž v ruke svätca. „Heraldik potvrdil, že nie je typické, aby boli dva kríže zovreté v jednej ruke. Je to o súdržnosti a spolupatričnosti obyvateľov našej obce. Každý rok od roku 1990 v poslednú nedeľu pred Štedrým dňom organizujeme pred budovou obecného úradu podujatie ako prejav udržania týchto hodnôt, kde vystupujú cirkevné spevokoly rímskokatolíckej, evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a apoštolskej cirkvi,“ povedal.
Obyvateľom približujú minulosť aj prostredníctvom publikácií či fotografií. „Mali by sme si vážiť minulosť a byť hrdí na svojich predkov. Nielen v Štrbe, ale aj v Tatranskej Štrbe a na Štrbskom Plese zbierame a hľadáme staré fotografie a pohľadnice. Okrem toho, že ich máme ukotvené v publikáciách, obyvatelia majú možnosť vidieť napríklad premeny obce. Je dobré, keď majú informácie, ktoré sú faktografiou minulosti života v našej obci,“ podotkol starosta.
Už teraz pripravujú novinky nielen pre turistov, ale aj obyvateľov. „Na Štrbskom Plese sme urobili kus dobrej práce, skokanský mostík aj bežecký areál patria obci. Veľmi ma teší, keď si lyžiari pochvaľujú bežecké trate. Je tam problém s parkovaním, kiežby sa nám to podarilo vyriešiť. V Štrbe pracujeme na vybudovaní zdravotného strediska i materskej školy. Aj naďalej budeme organizovať tradičné podujatia a starať sa o prevádzku toho, čo máme a ďalej pokračovať v rozvoji obce a jej všetkých troch častí,“ uzavrel Michal Sýkora.