Kresťania oslávia 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov
Katolíci, evanjelici a veriaci ďalších cirkví oslávia vo štvrtok 6. januára sviatok Zjavenia Pána - Troch kráľov, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom. Pripomenú si deň, keď Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom.
Na Východe bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána už od 3. storočia.
Cirkev si ním pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z Východu,
ktorí sa prišli pokloniť malému Ježišovi a priniesli mu dary – zlato,
kadidlo a myrhu, Ježišov krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak na svadbe
v Káne Galilejskej.
V 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na Západe, kde liturgia a
čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z Východu. Títo
učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách
zobrazovaní ako „Traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár,
hoci evanjeliový záznam tohto príbehu o ich počte, kráľovskej hodnosti a
menách nič nehovorí.
Kult Troch kráľov bol v stredoveku veľmi rozšírený. Ich údajné relikvie
sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa
(1155–1190) odniesol do Kolína nad Rýnom a tam ich uložili v katedrále.
V troch mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských
náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú
zvesť o spáse skrze vtelenie.
V katolíckych kostoloch sa stalo tradíciou, že počas omší vo sviatok
Zjavenia pána – Troch kráľov kňazi posväcujú trojkráľovú vodu so
soľou, kriedu a tymian. V minulosti sa v tento deň obvykle konala aj tzv.
kňazská koleda, pri ktorej kňazi obchádzali domy a požehnávali príbytky.
Kropili ich svätenou vodou, okadili kadidlom a dvere označovali iniciálami
mien troch kráľov – G.M.B. Na niektorých miestach sa táto tradícia
zachovala dodnes.
Kým v minulosti si veriaci 6. januára pripomínali aj krst Ježiša
v Jordáne, od roku 1969 sa táto udalosť slávi osobitne, a to v nedeľu po
Zjavení Pána. V tomto roku sviatok Krstu Pána pripadá na nedeľu
9. januára.
Zdroj: TASR