Lazy postupne vymierajú: Cieľom asociácie horských sídiel je uľahčiť život ľuďom z nich
Problémy s väčším množstvom snehu, nižšími teplotami, dlhším vykurovacím obdobím, úpravou ciest a ich opravou, so zamestnanosťou, fungovaním samosprávy...To všetko znevýhodňuje lazy a horské centrá oproti iným.
„Chceme pomôcť riešiť problémy, ktoré ich trápia. To sú problémy s väčším množstvom snehu, nižšími teplotami, dlhším obdobím vykurovania, úpravou ciest a ich opravou, ktorá je finančne náročnejšia ako v nižšie položených oblastiach Slovenska. To sa netýka len lazov, ale aj horských sídiel ako takých,“ vymenúva Ján Mokoš, predseda Asociácie horských sídiel na Slovensku (AHSS).
Podľa AHSS sa čiastočne podarilo rozhýbať diskusiu o problematike oblastí lazov aj s poslancami NR SR. Cieľom Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP) je zapojiť horské sídla do stratégie územného regionálna rozvoja, ktorej tvorcom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.
Pomoc pre problémové regióny
„Súčasťou stratégie bude fond, z ktorého by bolo následne možné finančne pomôcť horským sídlam v oblasti zamestnanosti ale aj údržby či fungovania samosprávy ako takej,“ objasnila Lucia Vačoková zo SAŽP. V menších obciach, resp. lazoch, by napr. mohli byť podporené pracovné miesta v oblasti cestovného ruchu, sprievodcovských služieb a pod. Išlo by však o turizmus šetrný k životnému prostrediu, teda nie masový. Zároveň by si mohla obec vytvoriť a následne z fondu financovať pracovné pozície súvisiace s údržbou extravilánu obce, napr. kosenie, chov domácich zvierat atď.
Spomínaná stratégia by mala byť podľa Vačokovej hotová do konca roku 2017 a v rámci nej by mala byť vyčlenená pomoc pre problémové regióny a oblasti Slovenska. Práve medzi tieto oblasti by mali byť zaradené aj horské sídla. „Sú problémovými regiónmi, pretože majú problémy so zamestnanosťou, vzdialenosťou od centier, ďalej z hľadiska nadmorskej výšky, klimatických podmienok a svahovitosti aj s údržbou ciest a fungovaním samosprávy, a to ich znevýhodňuje oproti iným mestám,“ dodala Vačoková.
Štát hľadá možnosti
Mokoš si vie predstaviť vytváranie pracovných miest v horských sídlach aj v iných oblastiach, na to je však podľa neho potrebné poľaviť v oblasti pásiem ochrany prírody. Týka sa to najmä obcí a miest na podhorí, kde by sa mohlo napr. kosiť, pásť ovce a pod., zákon to však pre ochranu životného prostredia nepovoľuje.
„Chceme odstrániť určité opatrenia pri obhospodarovaní hlavne v národných parkoch obmedzujúce tie obce a mestá, ktoré majú svoje lesy a pôdu. Chceli by sme rozumnou mierou docieliť, aby bol tento problém posunutý do lepších podmienok, aby obce mali možnosť hospodáriť na svojich pozemkoch. A keď nebudú môcť hospodáriť, tak by mali byť aspoň odškodnené. V národných parkoch to možné nie je, štát hľadá možnosti ako to vyriešiť, no trvá to príliš dlho a táto problematika stále nie je uzavretá,“ konštatoval Mokoš.
