Malé kiná nedokážu konkurovať multiplexom

Najvyššia návštevnosť slovenských kín bola v roku 1960, kedy prišlo do kín viac ako 43 miliónov ľudí. Dnes ich chodí do kina desaťkrát menej, teda približne štyri milióny divákov ročne. Za vysokou návštevnosťou kín v tomto období môže byť niekoľko dôvodov. V tom čase televízia vysielala len niekoľko hodín programu denne na jednom programe a kiná nemali v podobe iných médií veľkú konkurenciu.

V tomto období fungovali aj amfiteátre, ktoré mali vysokú kapacitu. „Letné predstavenia boli veľmi obľúbené a nebol problém, aby tisíce ľudí naplnili predstavenie. Prírodné kiná existujú ešte aj dnes, ale na Slovensku ich funguje už len asi 20,“ uviedol pre TASR Miroslav Ulman zo Slovenského filmového ústavu v Bratislave.

Po spoločenských zmenách v roku 1989 počet kín na Slovensku postupne klesal. Kým v roku 1990 bolo na Slovensku 703 kín, v roku 2003 to bolo 265 kín a v roku 2009 ich už bolo len 199. Príčinami rapídneho poklesu ich počtu bola podľa odborníka klesajúca návštevnosť. Svoju úlohu však zohral aj vznik multiplexov a nástup digitálnych kín.

„Na Slovensku sa ako multiplex mylne označujú všetky viachalové kiná. Podľa medzinárodných štatistík sa za multiplex považuje kino, ktoré má osem a viac kinosál. Kiná, ktoré sú viacsálové, tzn., že majú viac ako jednu sálu, ale menej ako osem kinosál, sa nazývajú miniplexy,“ spresnil Ulman.

Multiplexy v Bratislave, ktorých prevádzkovateľom je spoločnosť Palace Cinemas Slovakia sú pri nákupných centrách Polus, Aupark a Eurovea a spolu majú 29 kinosál, z toho deväť digitálnych. V každom z multiplexov sú tri digitálne kinosály, z toho dve s možnosťou projekcií 3D filmov.

Naopak jednosálových kín existuje v hlavnom meste len šesť. Jediným v centre mesta je kino Mladosť, ktoré patrí do siete Europa Cinemas a len pred pár rokmi uniklo pokusom o zrušenie. Ďalších päť kín je v okrajových štvrtiach Bratislavy, DK Zrkadlový háj, DK Lúky, DK Dúbravka, DK Devín a Kino Lamač. Premieta sa ešte vo vysokoškolských posluchárňach vo Filmovom klube Nostalgia a FK 35-mm.

„Tri multiplexy ponúkajú divákom väčšiu možnosť výberu filmov. Zatiaľ čo predtým ľudia chodili do kina na konkrétne predstavenie, dnes prídu do kina s tým, že film si vyberajú z ponuky až na mieste,“ podotkol Ulman. Pokiaľ na Západe v čase nástupu multiplexov jednosálové kiná za nimi vo vybavenosti nijako nezaostávali, na Slovensku mala a má väčšina jednosálových kín podľa Ulmana drevené stoličky a zastarané technické vybavenie.

„Ľudia si radšej počkajú, kým film vyjde na DVD nosiči a pozrú si ho doma, kde majú väčšie pohodlie a často aj lepšiu kvalitu zážitku ako vo svojom starom kine,“ zhodnotil Ulman. Dnes majú podľa jeho slov multiplexy významný podiel na celkovej diváckej návštevnosti a tržby vo viacsálových kinách, v miniplexoch a multiplexoch, tvoria okolo 74 percent všetkých tržieb na Slovensku.

Ulman sám o sebe hovorí, že patrí k tej skupine ľudí, ktorej multiplexy prekážajú. „Pretože sú súčasťou nákupných centier, musíte sa najskôr predrať nakupujúcimi. Aj typ divákov v multiplexovom kine je iný ako v klasickom kine. Prevláda mládež, ktorá sa aj počas predstavenia veselo baví, pojedá popcorn, esemeskuje a to ma dosť ruší. Divák musí pred filmom pretrpieť množstvo reklamy a na konci filmu, keď sa chcete počas záverečnej hudby niečo dozvedieť o menách tvorcov a nechať vyznieť zážitok z filmu, rozsvieti sa svetlo a začnú okolo vás pobehovať upratovačky,“ zhodnotil Ulman.

V multiplexoch sa podľa jeho názoru stráca slávnostnejší pocit človeka z návštevy kultúrneho podujatia. Pri klasickom kine si môže divák prežiť filmový zážitok spolu s ostatnými podobne naladenými návštevníkmi v komornejšej atmosfére, dokonca sa podeliť s dojmami z predstavenia s priateľmi alebo známymi. „Je to pre mňa nenahraditeľný zážitok,“ dodal odborník.

Zdroj: TASR