Máme za sebou mimoriadne teplý rok. Zažili sme suchú jar i leto
Rok 2012 je za nami a tak môžeme rekapitulovať. Okrem iného aj počasie, ktoré nás celý minulý rok neprestávalo prekvapovať netradične vysokými teplotami.
I v regióne Vysokých Tatier tak prevládalo abnormálne teplé počasie so suchými obdobiami dominujúcimi predovšetkým na jar a v lete a zrážkovo normálnymi obdobiami v zime, ale prekvapujúco i na jeseň. „Aj pri všeobecne suchom charaktere počasia sme v minulosti zaznamenávali zrážky v tatranskej oblasti, kde sa nezvyklo sucho významnejšie prejavovať. Minulý rok bol však z tohto pohľadu iný, prejavy nedostatku zrážok v Tatrách a okolí bol citeľný,“ premýšľa Pavel Faško z odboru klimatologickej služby Slovenského hydrometeorologického ústavu v Bratislave.
Napr. na Štrbskom Plese dosiahol ročný úhrn zrážok len 873 milimetrov, v Poprade dokonca len 552 milimetrov, čo sú hodnoty hlboko pod normálom. Zrážky v jesenných a zimných mesiacoch to však vyrovnali, práve preto nešlo o absolútne najnižšie ročné hodnoty v tomto regióne.
Globálne otepľovanie prebieha už dvadsať rokov
A práve citeľné striedanie suchých období s obdobiami vysokého výskytu zrážok a tiež vzostup teploty vzduchu má za následok obávané globálne otepľovanie, ktoré je podľa Faškových slov citeľné predovšetkým v posledných dvoch desaťročiach a má vplyv i na výskyt časových a priestorových anomálií snehovej prikrývky. „Tá vo všeobecnosti ubúda v najnižších polohách tatranského regiónu, vo vysokohorských polohách Tatier však vplyvom väčšieho množstva zrážok v zime naopak pribúda. To má vážne dôsledky na častejší výskyt vyšších stupňov lavínového nebezpečenstva,“ hovorí meteorológ.
Najviac snehu za jeden deň napadlo na Lomnickom štíte
V roku 2012 dosiahla maximálna výška novej snehovej pokrývky za jeden deň na Lomnickom štíte 30. marca 33 centimetrov, pričom rekordná hodnota od roku 1951 bola nameraná 18. januára 2000, kedy na tomto mieste za jeden deň napadlo 88 centimetrov nového snehu. Na Štrbskom Plese napadalo v roku 2012 najviac nového snehu 15. februára, a to 38 centimetrov, rekordná hodnota novo napadaného snehu je však z 23. decembra 1954 na úrovni až 70 centimetrov. V Poprade zaznamenali najviac novo napadaného snehu v roku 2012 13. januára, a to 10 centimetrov, avšak rekordná hodnota tejto charakteristiky snehovej pokrývky tam bola 4. marca 2006 trikrát väčšia.
Neuveriteľných –29° Celzia si vo februári užili Popradčania
Čo sa teplôt v tatranskom regióne týka, v minulom roku bol najteplejším dňom 1.júl, kedy bolo na Lomnickom Štíte nameraných 16,5° Celzia, na Štrbskom Plese viac ako 28° a v Poprade sa teplota vyšplhala až na 32,4° Celzia. Naopak najchladnejším dňom v tejto oblasti bol 2.február. V tento deň na Lomnickom Štíte i na Štrbskom Plese klesla teplota vzduchu na –25° Celzia, v Poprade dokonca o deň neskôr namerali len –29°. „Najvyšší úhrn zrážok v roku 2012 sme zaznamenali na Lomnickom štíte 30. marca keď tu spadlo 54,8 milimetra zrážok, na Štrbskom Plese 29. júla, 21,1 milimetra zrážok a v Poprade 6. júla, kedy sme namerali 24,5 milimetra zrážok,“ dodal Faško.
Rekordy prekonané neboli
Absolútne rekordy teploty vzduchu, či úhrnu zrážok ale v roku 2012 nepadli. Tie boli namerané v roku 1951. „Z hľadiska historických rekordov v tomto regióne bola absolútna maximálna denná teplota vzduchu na Lomnickom štíte 3. augusta 1998, a to 19,3° Celzia, na Štrbskom Plese 28. augusta 1992 sme namerali takmer 30° a v Poprade sa 20. júla 2007 vyšplhala teplota na rekordných 34,8° Celzia,“ konkretizoval Faško.
Naopak najchladnejšími dňami v tejto oblasti bol na Lomnickom štíte 13. január 1968, keď teplota klesla na –31,6° Celzia, na Štrbskom Plese to bol zase 2. február 1956 a nameraná teplota bola na úrovni –26,8° Celzia. Najchladnejším dňom v podtatranskej metropole bol 14. január 1987, keď tu meteorológovia namerali –29,1° Celzia, čo je však len o 0,1° menej ako v roku 2012.