Miško bojuje s osudom, má epilepsiu i detskú mozgovú obrnu: Takto mu pomáhajú psíky!
Dva a pol ročný Miško z Vyšných Hágov je ťažko chorý. Komplikácie pri pôrode mu spôsobili detskú mozgovú obrnu i epilepsiu. Jeho zdravotný stav mu pomáha zlepšiť psík, ktorého za ním raz do týždňa vodí canisterapeutka Věra Wohlrathová.
Dvadsať minút bez kyslíka pri pôrode sa na Miškovi kruto podpísalo poškodením mozgu. Jeho mamina sa však nevzdala a zdravotný stav svojho syna sa snaží zlepšovať všetkými dostupnými formami. Okrem Vojtovej metódy, ktorú cvičia štyrikrát denne, cvičení v súkromnom centre v Poprade a liečenia každé tri mesiace, malý Miško absolvuje i terapiu koňmi – hipoterapiu a terapiu psami – canisterapiu.
Canisterapia je jednou zo zložiek animoterapie a laicky povedané, ide o pozitívny až liečebný kontakt psa a človeka, ktorý se ocitol v nepriaznivej životnej situácií, ako je napr. zlý zdravotný stav, zlé sociálne podmienky a pod.. „Canisterapia sa dá využiť u kohokoľvek od kojencov po seniorov. Využiť ju možno napr. u mentálne alebo psychicky postihnutých klientov, ale i u úplne zdravých ľudí. Rozhodujúcimi aspektmi sú tu najmä alergie na psy, fóbie z nich či pozitívne prijatie klientom,“ vysvetlila canisterapeutka Věra Wohlrathová, ktorá sa canisterapii venuje od roku 2003.
Canisterapia odporučená lekármi
O dva roky neskôr k dobrovoľníctvu v nízkoprahovom klube pre deti zo znevýhodnených sociálnych podmienok pridala so svojimi psami Luisou a Axou i Detskú psychiatriu v FN Motol a nadviazal bližšiu spoluprácu s Pomocnými tlapkami. Neskôr so svojimi kolegami založila vlastnú organizáciu a sama začala prednášať, školiť a testovať nové tímy. Od roku 2012 sa canisterapii aktívne venuje v Poprade a okolí. So svojou zlatou retríverkou Engel dochádza priamo ku klientom domov. Aktuálne do Spišského Štiavnika a za Miškom do Vyšných Hágov.
Mamičke malého Miška túto doplnkovú terapiu odporučili bratislavskí lekári. „Canisterapiu nám odporučili v nemocnici na Kramároch. Som rada, pretože v nej skutočne vidím veľký prínos. Miško sa upokojil, nakoľko bol strašne dráždivý a uplakaný. Tiež je komunikatívnejší, začal viac rozprávať. A najmä mu zmäklo stuhnuté svalstvo, čím sa s ním lepšie cvičí. Sme spokojní, ale hlavne je spokojný on. Vidím, ako sa mentálne posúva,“ prezradila Martina Kramáriková.
Psík odovzdáva svoju energiu
Canisterapeutka s jedným alebo dvoma psami k Miškovi dochádza domov raz do týždňa na jednu hodinu. Približne dvadsať minút trvá polohovanie, aby sa telo čo najviac prehrialo, nakoľko teplota psa je o stupeň vyššia, ako je teplota ľudského tela. Ku skľudneniu, uvoľneniu a malej masáži dochádza i tým, ako psík dýcha. „Polohovanie je najnáročnejšia časť canisterapie. Mnohí si myslia, že psík si len ľahne a váľa sa. Vôbec im nedochádza, ako strašne psychicky náročné to pre psov je. Oni odovzdávajú svoju energiu, čiže z terapie odchádzajú unavenejšie, ako keď s nimi vykonávate nejakú fyzickú činnosť,“ ozrejmila Věra.
Po polohovaní by malo nasledovať precvičovanie jemnej motoriky, napríklad hladením psa prstami, zapínaním a rozopínaním obojku, kŕmením psa dobrotami, atď. a hrubej motoriky napr. hádzaním rozličných predmetov psovi, jeho česaním a pod. „Toto však Miško zatiaľ fyzicky nezvláda. Uňho preto len polohujeme, aby sme docielili skľudnenie, prehriatie a uvoľnenie. Ak má dobrý deň, pri polohe na bruchu sa ho maminka snaží motivovať k zdvíhaniu hlavy, tzv. paseniu koníčkov,“ konštatuje canisterapeutka.
U niekoho krátko, u iného celý život
Aby bola canisterapia úspešná, je podľa canisterapeutky potrebné, aby dochádzanie bolo pravidelné, najlepšie vždy v rovnaký deň a čas. To, ako dlho bude terapia trvať, záleží na klientovi. Samozrejme s ohľadom na zdravotný a psychický stav psa. “U niekoho to môže byť len na určitú dobu, u iného doživotná záležitosť alebo minimálne do doby, pokiaľ mu to jeho zdravotný stav dovolí,” vysvetlila terapeutka s tým, že rovnako individuálne sú aj výsledky terapie. Dopredu sa úspech nedá predpokladať, veľa údajne závisí od toho, ako sa ďalej s klientom pracuje. “Ak sa s klientom nič iné nerobí, nedajú sa len od canisterapie očakávať zázraky,” doplnila Věra.
S Miškom jeho mamina cvičí pravidelne, aj preto dosahuje pokroky. Tie na svojom vnukovi vidí aj jeho dedko. “Ja jazdím kamiónom a vždy, keď sa po mesiaci vrátim domov, tak vidím, ako sa jeho zdravotný stav zlepšuje. Určite to má súvis aj s canisterapiou. Mám známeho, ktorý robí s koníkmi a vysvetlil mi, že hipoterapia a canisterapia majú veľký prínos,” uzavrel Vlastimil Kramárik.
Zbierka na Miškovo liečenie
Canisterapia a všetky ďalšie cvičenia, terapie a liečenia Miškovi veľmi pomáhajú, sú však finančne náročné a rodina ich už nedokáže financovať sama. Ak preto môžete, Miškova rodina bude veľmi vďačná za každú pomoc a podporu. Ľubovoľnou finančnou čiastkou môžete prispieť tu: http://sk.appa.eu/michal-herich/
